Mestský ústav ochrany pamiatok v Bratislave - vedecká inštitúcia


Vyhľadávanie


Cesta: Titulka > Pamätihodnosti mestských častí - ostatné

 

Petržalka

pamätný dátum – 14. 9. 2003 – návšteva pápeža Jána Pavla II. v Petržalke
 
 

Zobrazených je 25 z celkového počtu 83 záznamov na stránke:  

< predchádzajúca stránka  -1- 2 3 4  ďalšia stránka >
 
ZmenenéRadené vzostupne Názov a anotáciaZodpovedá
16.12.2010Bazén s plastikou ženy [PDF, 217 kB]
V Sade Janka Kráľa, ktorý založili v roku 1775, bola okrem upravených cestičiek, lavičiek aj rôzna sochárska výzdoba ( socha speváčky O. Trebitschovej od A. Rigeleho, maďarského básnika S. Petofiho od B. Radnaya a M. Tyrša od Pospíšila . V rokoch 1933 – 1937 bolo zriadené v parku rozárium, kde sa nachádzal aj kruhový bazén s plastikou sediacej ženy.
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Božie muky [PDF, 148 kB]
Na križovatke Orošvárskej (Rusovskej) a Kopčianskej cesty sa nachádzala božia muka – bol to drevený kríž s ukrižovaným Ježišom Kristom, ktorý odstránili pri budovaní križovatky začiatkom 80. rokov 20. storočia.
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Božie muky [PDF, 480 kB]
Táto božia muka v tvare dreveného kríža s ukrižovaným Ježišom Kristom sa nachádzala na vŕšku pri kine Iskra a asanovali ju pri výstavbe v Petržalke, jej osud je neznámy
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Brody cez Dunaj [PDF, 46 kB]
Stredoveké archívne pramene informujú o viacerých brodoch resp. prevozoch cez Dunaj. Jeden bol pravdepodobne medzi Devínom a Hainburgom, iný pod terajším Bratislavským hradom. Ten strážila od polovice 13. storočia na brehu vybudovaná kamenná veža – Vodná veža (1254). Vyberalo sa tam mýto. Prievozy a brody cez jednotlivé ramená sa pravdepodobne v priebehu času menili podľa toho, ktoré z ramien Dunaja spojenie brehov umožňovalo. Jeden z prievozov bol v bývalej obci Prievoz (Oberufer, Förév), ktorá už zrástla s Bratislavou.
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Budova veslárskeho klubu [PDF, 97 kB]
V tejto zaujímavej stavbe s vežičkou na petržalskej strane Dunaja sídlil Bratislavský veslársky klub založený v roku 1862, ktorý bol prvým moderným športovým klubom v Uhorsku na spôsob anglických klubov. Objekt bol postavený v neogotickom štýle podľa projektu Raymunda Jeblingera v rokoch 1885-6 (v niektorej literatúre sa uvádza rok 1896). Budova stála v blízkosti mieste, kde dnes ústi most SNP na petržalskej strane, preto budovu pri výstavbe mosta asanovali. Jednotlivé očíslované časti budovy sa ešte niekoľko rokov nachádzali na dvore JRD Rusovce, ale časom sa roztratili.
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
13.12.2010Bunkre a opevnenia z 30.- rokov 20. storočia [PDF, 74 kB]
V 30. rokoch 20. storočia stavali železobetónové pevnosti vo väčšine európskych štátov. Najznámejšia je francúzska Maginotova línia. Keďže prvá Československá republika bola takmer zo všetkých strán obklopená nepriateľskými štátmi, rozhodla sa ČSR opevniť svoju hranicu podľa francúzskeho vzoru. Hoci mierová zmluva s Rakúskom z roku 1919 zakazovala opevňovanie Petržalky, armádny generál Josef Šnejdárek (2.4.1875 – 13.5.1945) tam hneď po vymenovaní nariadil vybudovať líniu bunkrov. Vzniklo 9 malých pevnôstok s guľometmi na všetky strany. Boli to úplne prvé bunkre v Československu. Túto riedku líniu doplnili na prelome rokov 1936 – 1937 siedmimi ťažkými objektmi a staré bunkre inovovali. Z obrannej línie nachádzajúcej sa na území Petržalky zanikli nasledujúce súčasti (pozri aj nákres) : –bunker B-S-5a, 5b “Vídeň I. a II.”, bunker B-S-11 “Janík”, bunker B-S-12 “Oroszvár”, B-S-I., III. a V. - objekty ľahkého opevnenia vz..37, bunker B-S-IV. “Milada” a bunker B-SV-3
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Dámsky tenisový klub [PDF, 44 kB]
Tenisové kurty podľa Gustafíka boli na ihriskách PTE SC (Artmedia) na Kraskovského ulici, Makkabea ŠK (poštári) na Starohájskej ceste, Slávia Kablo ŠK na ulici Pri Seči, pod Starým mostom, pri kaviarni Au café a na Viedenskej ceste – celkovo asi 20 kurtov.
Murovaný domček nazývaný dámsky tenisový klub zo začiatku minulého storočia stál na pozemkoch Incheby. Toto využitie budovy sa traduje ústne, zatiaľ však nepoznáme plán alebo nejaký písomný prameň, ktorý by jednoznačne potvrdil, že to bol dámsky tenisový klub.
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Divadlo Aréna – staré, drevené [PDF, 241 kB]
Na južnom brehu Dunaja na okraji parku Sternallee, dnešnom Sade J. Kráľa, postavili v 20. rokoch 19. storočia letnú nezastrešenú scénu a nazvali ju Aréna. Pôvodné divadlo otvorili 20. mája 1828 veselohrou Čarovná záhrada v Uhorsku. Hľadisko pôvodnej otvorenej Arény bolo napriek veľmi nepohodlnému sedeniu dobre navštevované. Roku 1843 divadlo obnovili a rozšírili, čo však zhoršilo počuteľnosť, najmä na galérii. Postavili ju totiž z dreva na spôsob antických amfiteátrov známych z Talianska.
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Dostihová dráha, stará(18.stor.?)prelom 19. a 20. storočia [PDF, 447 kB]
Prvá dostihová dráha v Petržalke vznikla v priestore dnešnej Einsteinovej ulici v blízkosti Mánesovho námestia a najjužnejšieho cípu Sadu Janka Kráľa, tak ako ju pod názvom Dostihove závodište zachytáva plán z roku 1930 . Vybudovala si ju začiatkom 20. storočia Bratislavská klusácka spoločnosť, ktorá vznikla v roku 1902, na pálffyovskom pozemku. Prvé jazdecké preteky na novom závodisku sa konali 6. septembra 1903. Okrem dostihovej dráhy tu bola drevená tribúna a dvojpodlažná pozorovateľňa pravdepodne pre rozhodcov. Dostihová dráha sa používala do roku 1933, keď ju rozparcelovali na záhrady.
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Električková trať do Viedne a remíza - vozovňa električiek [PDF, 1,5 MB]
Budovu remízy elektrickej železnice – električky do Viedne postavila na Bratskej ulici v blízkosti dnešného cintorína v Petržalke firma Pittel a Brausewetter v rokoch 1913-1914. Trať tejto električky išla z dnešného Vajanského nábrežie – východzia stanica bola asi v priestoroch dnešného parčíka pri súsoší Bulharských partizánov. Odtiaľ trať pokračovala Mostovou, Jesenského , Štúrovou ulicou na Šafárikovo námestie, dunajský starý most, ďalej Viedenskou a Rusovskou cestou na Kopčiansku cestu.
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
17.12.2010Erb [PDF, 74 kB]
Na návrh miestneho sudcu Leopolda Turka bol v roku 1832 za erb Petržalky prijatý symbol šiestich stromov(podľa vzhľadu koruny pravdepodobne lipy), zrkadliacich sa na hladine Dunaja. Erb Petržalky v tejto podobe : V striebornom štíte zo zelenej, drobnými zelenými prírodnými listnatými stromami porastenej trávnatej pažite vyrastajúci zelený, prirodzený zlatokmenný strom- heraldická komisia Ministerstva vnútra SR kladne posúdila návrh erbu MČ Bratislava – Petržalka a 12.11.1993 ho odporučila na prijatie do zastupiteľstva MČ a na zapísanie do heraldického registra, kde je registrovaná pod č. P- 14/93.
Uvedený erb sa používa aj na pečiatkach s príslušným textom dokumentujúcim príslušnosť k Petržalke (Engerau).
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Futbalové ihriská [PDF, 1,1 MB]
Podľa spomienok Staropetržalčana pána Gustafíka sa v starej Petržalke nachádzali tieto futbalové štadióny – I. Čsl. ŠK Bratislava (ČH) na Starohájskej ceste
PTE SC (Artmedia) na Kraskovského ulici
Makkabea ŠK (poštári) na Starohájskej ceste
Ligeti SC (ŠK Petržalka) na Starohájskej ceste
Matador ŠK na Kopčianskej ceste
PMTK SC na Klokočovej ulici
Slávia Kablo ŠK na ulici Pri Seči
Tehelňa ŠK na Kopčianskej ceste
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Historické mapy s vyobrazením územia dnešnej Petržalky (r.1765, 1820, 1883, 1930, 1945) [PDF, 568 kB]
V Archíve mesta Bratislavy a v iných archívoch aj kultúrnych inštitúciách sa nachádzajú plány a mapy Bratislavy a okolia od 17. až do 20.storočia, na ktorých je zachytený Dunaj aj so svojimi ostrovmi a ramenami a tiež územie dnešnej Petržalky. Niektoré sú publikované v nižšie uvedených publikáciách.
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Historické vojenské plány ( z r. 1809) [PDF, 337 kB]
V čase napoleonských vojen v rokoch 1805 a 1809 pocítila Petržalka ničivosť vojenského obliehania a pozičnej vojny. Veliteľ Bratislavy Bianchi, rakúsky brigádny generál talianskeho pôvodu dal Petržalku z bezpečnostných dôvodov obohnať valmi. Dňa 3. júna 1809 francúzske vojsko obsadilo po generálnom útoku Petržalku, rakúske vojsko sa utiahlo do uzavretých valov s priekopami na predmostí , okolo sadu Janka Kráľa. Tieto postavenia francúzskeho i rakúskeho vojska sú zachytené na dobových plánov z roku 1809, ale aj na plánoch uvádzaných v neskoršej literatúre.
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Hostince [PDF, 307 kB]
V západnej časti Pečenského lesa, ktorý bol typickým lužným hájom s bohatou flórou a faunou, vyhľadávaným lovným revírom na vysokú a čiernu zver s čulým rybolovom v pretekajúcom Pečenskom ramene, pri nábreží Dunaja stál hostinec U Krištofíka (U Krištofa). Viedla k nemu nábrežná cestička od zátoky Auspitz, i dva lesné chodníky cez romantické lesné zákutia. Sú zachytené aj na pláne z roku 1930. Zdravý vzduch, domáca strava, vzorné pohostenie vo voľnej prírode a skvelá petržalská dychovka lákali množstvo návštevníkov, ako to dokladá aj fotografia zo začiatku 20. storočia. 35 členná kapela vznikla zásluhou dirigenta, skladateľa a učiteľa na sláčikové a dychové nástroje Konráda Kaesa, ktorý žil v Kopčanoch (Kitsee) a do Petržalky dennodenne dochádzal.
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Hrobka generála Cvrčeka de Mielec [PDF, 200 kB]
Hrobka – kaplnka, miesto posledného odpočinku legendárneho generála z prvej svetovej vojny Cvrček de Mielec , sa nachádzala na vojenskom cintoríne v Petržalke pri bývalej Durvayovej tehelni na Kopčianskej ceste. Generál bol exhumovaný krátko po prvej svetovej vojne a kaplnka, nad vchodom ktorej sa nachádzala dvojica erbov a nápis Cvrček de Mielec, bola asanovaná v roku 1936 z dôvodu stavby pevnosti na hranici s Rakúskom okupovaným od marca 1938 hitlerovským Nemeckom.
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
14.12.2010II. poľnohospodárska zemská výstava – 8 pavilónov [PDF, 404 kB]
V roku 1902 sa v Petržalke v Sade J.kráľa uskutočnila II. poľnohospodárska výstava. Otvoril ju 7. septembra arciknieža Friedrich a otváracie prejavy predniesli uhorský minister orby J.Durányi a mešťanosta Bratislavy T.Brolly.Exponáty sa vystavovali v špeciálnych pavilónoch – obilninárskom, vinohradníckom, lesníckom, záhradníckom, poľovníckom a priemyselných plodín.Osobitnou výstavou bola expozícia ľudových výšiviek zo všetkých regiónov Uhorska v pavilóne Izabelinho spolku domáceho priemyslu. Na vinárskej súťaži sa zúčastnilo takmwer 400 producentov s 1296 druhmi vína. Zlatú medailu dve bratislavské vína – z Vinárskej školy a z pivníc G.Wurma. Areál bol osvetlený elektrickými lampami, čo bola novinka.
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
17.12.2010Insígnie starostu [PDF, 265 kB]
Podľa bodu s, čl. 2 Rokovacieho poriadku Miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava-Petržalka v znení doplnkov č.1-11 miestnemu zastupiteľstvu je vyhradené určovať insígnie starostu.
Insígnie starostu Petržalky : reťaz , na spodnom okraji ktorej visí okrúhla časť , v ktorej sa nachádza erb Petržalky a nápis PETRŽALKA.
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Kaplnka sv.Jána Nepomuckého [PDF, 132 kB]
V blízkosti Au Café na nábreží Dunaja, na okraji dnešného sadu Janka Kráľa sa nachádzala na začiatku 20. storočia neogotická kaplnka , v ktorej za mrežou bola socha sv. Jána Nepomuckého.
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Kasárne [PDF, 226 kB]
V Petržalke bolo niekoľko kasární: na Kopčianskej - 4. ženijný pluk, na Zadunajskej (na ul. Schillerovej, Benešovej) – 39. pluk – technická rota, v Ovsišti – 39. pluk. Na pláne z r. 1930-1931 je v blízkosti AuParku (dnešného Sadu Janka Kráľa) a železnice zachytená na Ulici Schillera Jelínkova kasáreň – to je vyššie spomínaná kasáreň na Zadunajskej.
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Kiná - Iskra, Eldorado (Partizán) [PDF, 343 kB]
V druhej polovici 20. storočia sa v Petržalke nachádzali dve kiná – Partizán a Iskra.
Pri sade Janka Kráľa na konci vtedajšej Sofijskej ulici sa nachádzalo kino Partizán (skôr Eldorado), ktoré tam bolo až do asanácie Petržalky v roku 1978. Bolo to neveľké kino postavené po prvej svetovej vojne, ale zaujímavé svojim vnútorným usporiadaním – malo vraj 3 rady balkónov. Majiteľom kina bola staroprešporská rodina Száthmáryovcov. V čase nemého filmu pani Száthmáryová hrala na klavíri hudobný doprovod k filmom.
Kino Iskra sa nachádzalo v prízemnej budove postavenej v rokoch 1960-1961 a bolo zrušené v súvislosti s asanáciou budovy okolo roku 1982.
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
17.12.2010Kronika – Pamätná kniha obce Petržalky [PDF, 61 kB]
Zväčša každá obec si vedie kroniku. Inak tomu nie je ani v Petržalke, kde sa zachovali aj staršie kroniky so záznamami z konca 19. a z prvej polovice 20. storočia.
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
13.12.2010Kúpalisko Lido [PDF, 232 kB]
Na nábreží Dunaja za starým mostom, asi tam, kde dnes stojí vyústenie mosta Apolo, sa nachádzalo pôvodne prírodné kúpalisko Lido, keďže sa na kúpanie využívala voda Dunaja. Toto kúpalisko sa zachovalo na viacerých fotografiách, a tak si môžeme urobiť predstavu o jeho vybavení. Spočiatku to bol iba upravený štrkový breh Dunaja a jednoduché plátenné prezliekarne – šatne, neskôr tu bol aj vymurovaný bazén , šiatre s občerstvením, v čase okupácie pribudla aj šmykľavka, dosky na skákanie, murované odstupňované akési schodíky na ležanie či sedenie pri bazéne, s drevenými pavilónmi – bufetmi, okolo ktorých bola parková úprava - kvetinová výzdoba.
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Lietajúci most, 1676-1809 [PDF, 213 kB]
Pokiaľ nebol v Bratislave v roku 1890 vybudovaný stály most, zabezpečovali prepravu z petržalského brehu Dunaja na bratislavskú stranu „mosty“ vytvorené loďkami.
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Loďkový most Karolíny Augusty, 1825-1891 [PDF, 163 kB]
Most Karolíny Augusty bol loďkovým alebo tiež pontónovým mostom. Jeho vozovka bola poskladaná zo širokých plochých dosák a bola položená na rade nízkych člnkov. Tie boli ukotvené tak, že stáli v smere prúdu vody a voda pomedzi ne pretekala. V zimno období ich museli rozobrať, aby ich nezničili ľady. Jedno z najzaujímavejších znázornení tunajšieho mosta možno vidieť na sarkofágu Márie Terézie vo viedenskej krypte kláštora kapucínov. Ak mala v mieste takéhoto loďkového mosta preplávať loď ( a lode vtedy plávali výlučne „dolu vodou“), museli strednú časť loďkového mosta odpojiť a vysunúť tak, aby mohla loď voľne prejsť. Tak bola premávka na moste značne obmedzená.
PhDr. Viera Obuchová, CSc.

Zobrazených je 25 z celkového počtu 83 záznamov na stránke:  

< predchádzajúca stránka  -1- 2 3 4  ďalšia stránka >
 

Zobraziť výber stĺpcov tabuľky »


Zobraziť aktuálne dokumenty | archív dokumentov | dokumenty vrátane archívu

Zobraziť vyhľadávací formulár »



Informácie v päte

Teraz ste v móde "Bez grafiky". Prepnutím do grafického zobrazenia zobrazíte štandardnej verzii webu.