Mestský ústav ochrany pamiatok v Bratislave - vedecká inštitúcia


Vyhľadávanie


Cesta: Titulka > Pamätihodnosti mestských častí - ostatné

 

Petržalka

pamätný dátum – 14. 9. 2003 – návšteva pápeža Jána Pavla II. v Petržalke
 
 

Zobrazených je 25 z celkového počtu 83 záznamov na stránke:  

< predchádzajúca stránka  1 2 -3- 4  ďalšia stránka >
 
ZmenenéNázov a anotáciaZodpovedá
16.12.2010Hrobka generála Cvrčeka de Mielec [PDF, 200 kB]
Hrobka – kaplnka, miesto posledného odpočinku legendárneho generála z prvej svetovej vojny Cvrček de Mielec , sa nachádzala na vojenskom cintoríne v Petržalke pri bývalej Durvayovej tehelni na Kopčianskej ceste. Generál bol exhumovaný krátko po prvej svetovej vojne a kaplnka, nad vchodom ktorej sa nachádzala dvojica erbov a nápis Cvrček de Mielec, bola asanovaná v roku 1936 z dôvodu stavby pevnosti na hranici s Rakúskom okupovaným od marca 1938 hitlerovským Nemeckom.
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Električková trať do Viedne a remíza - vozovňa električiek [PDF, 1,5 MB]
Budovu remízy elektrickej železnice – električky do Viedne postavila na Bratskej ulici v blízkosti dnešného cintorína v Petržalke firma Pittel a Brausewetter v rokoch 1913-1914. Trať tejto električky išla z dnešného Vajanského nábrežie – východzia stanica bola asi v priestoroch dnešného parčíka pri súsoší Bulharských partizánov. Odtiaľ trať pokračovala Mostovou, Jesenského , Štúrovou ulicou na Šafárikovo námestie, dunajský starý most, ďalej Viedenskou a Rusovskou cestou na Kopčiansku cestu.
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Stará železničná stanica [PDF, 302 kB]
Na mieste dnešnej novej budovy železničnej stanice Bratislava – Petržalka na Kopčianskej ulici stála od začiatku 20. storočia staničná budova Pozsony Ligetfalu s centrálnou jednoposchodovou časťou so štyrmi okennými osami a k nej sa z jednej i druhej strany pripájali prízemné krídla, tak ako to dokumentuje napríklad fotografia z roku 1910.
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Židovský zhromažďovací tábor [PDF, 145 kB]
K teritóriu Bratislavy patril aj provizórny koncentračný tábor v Petržalke. Fašisti ho zriadili až v polovici decembra 1944 na území, ktoré vtedy ešte bolo nemecké. Väznili tu najmä maďarských židov, ale i Poliakov, Ukrajincov, Talianov a Juhoslovanov. Transport 1600 väzňov prišiel z Budapešti na železničnú stanicu v Petržalke 12. decembra 1944 a prebrali ich tu jednotky SA. Väzňov v skupinách po 100-150 napchali do hospodárskych budov, na povaly a do garáží. V týchto priestoroch sa vôbec nekúrilo, väzni spávali na zemi a dostávali veľmi slabú stravu. Pracovali veľmi ťažko na zákopových prácach na maďarsko-rakúskom pohraničí, boli nedostatočne oblečení...
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Kasárne [PDF, 226 kB]
V Petržalke bolo niekoľko kasární: na Kopčianskej - 4. ženijný pluk, na Zadunajskej (na ul. Schillerovej, Benešovej) – 39. pluk – technická rota, v Ovsišti – 39. pluk. Na pláne z r. 1930-1931 je v blízkosti AuParku (dnešného Sadu Janka Kráľa) a železnice zachytená na Ulici Schillera Jelínkova kasáreň – to je vyššie spomínaná kasáreň na Zadunajskej.
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Továrne [PDF, 976 kB]
História podniku WESTEN- SPHINX – SFINX - Kovosmalt– smaltovaný riad siaha do roku 1896, kedy rakúsky podnikateľ Peter Westen založil závod na výrobu smaltovaného riadu v Petržalke, ktorý zabezpečoval aj potreby armády.V prvých rokoch existencie továrne v nej pracovalo okolo 200 robotníkov, v roku 1930 až 647. Práve na pláne z roku 1930 je vyznačená v priestore dnešnej Kopčianskej ulice oproti nádražiu- železničnej stanice v Petržalke Emailová továreň, ktorej výrobné haly sú zachytené aj na pohľadniciach zo začiatku 20. storočia – prízemné dlhé objekty s presklenými šikmými strieškami, komíny, ale aj niekoľko podlažná budova mlyna.
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Vodárenská veža pri tehelni Antona Durvaya [PDF, 396 kB]
Bohatý bratislavský mešťanosta Anton Durvay založil tehelňu v Petržalke v blízkosti Kopčianskej ulice v druhej polovici 19. storočia, roku 1883. Nevybral si periférnu staropetržalskú lokalitu náhodou. Geologický prieskum, ktorý si nechal vykonať, potvrdil veľmi kvalitnú surovinu – zeminu na výrobu tehál, ktoré boli označené iniciálkami majiteľa A.D. Tieto tehly boli vyhľadávané stavebníkmi zo širokého okolia. V tehelni, ktorá je zachytená aj na vedute, pracovalo 130 robotníkov. V oplotenom priestore sa nachádzali prízemné administratívne ale aj obytné budovy, ako aj výrobné objekty – tehelne, ale aj kotolňa, strojovňa, vodáreň a tiež skladové priestory.
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Mlyny [PDF, 1,5 MB]
Obilný mlyn Karola Huttela sa nachádzal na Štefánikovej (Zväzáckej) ulici pri hostinci Gammel.
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Majere – Popperov majer (Janíkov dvor), Kapitulský dvor [PDF, 46 kB]
V medzivojnovom období sa v Petržalke nachádzali aj majere, ktoré uvádza vo svojich publikovaných spomienkach aj p. Jaroslav Gustafík. Majer Kapitulský dvor sa nachádzal na Viedenskej ceste po ľavej strane smerom na Berg. Ešte aj na mape Bratislavy z roku 1990 sa pri križovatke ciest Viedenská a Vranovská, Údernícka ulica nachádza lokalita s nápisom Kapitulský dvor. V medzivojnovom období tu bývalo asi 10 rodín , boli to potomkovia starosusadlíkov – Heinischovci, Wittmannovci, Grandlovci...V jednom majerskom objekte bol hostinec pána Heinischa a asi 200 m od Kapitulského majera sa nachádzala „šutrovňa“, kam sa chodili petržalské deti kúpať. Za svojím hostincom mal pán Heinisch ovocný sad. Do kruhu tu boli položené stoly a lavice, uprostred bolo betónové kolo, kde sa tancovalo. Príležitostne tu koncertovala petržalská kapela pod taktovkou pána Konráda Kaesa. Janíkov dvor je vyznačený na vyššie uvedenej mape na opačnom konci Petržalky smerom na Rusovce.
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Hostince [PDF, 307 kB]
V západnej časti Pečenského lesa, ktorý bol typickým lužným hájom s bohatou flórou a faunou, vyhľadávaným lovným revírom na vysokú a čiernu zver s čulým rybolovom v pretekajúcom Pečenskom ramene, pri nábreží Dunaja stál hostinec U Krištofíka (U Krištofa). Viedla k nemu nábrežná cestička od zátoky Auspitz, i dva lesné chodníky cez romantické lesné zákutia. Sú zachytené aj na pláne z roku 1930. Zdravý vzduch, domáca strava, vzorné pohostenie vo voľnej prírode a skvelá petržalská dychovka lákali množstvo návštevníkov, ako to dokladá aj fotografia zo začiatku 20. storočia. 35 členná kapela vznikla zásluhou dirigenta, skladateľa a učiteľa na sláčikové a dychové nástroje Konráda Kaesa, ktorý žil v Kopčanoch (Kitsee) a do Petržalky dennodenne dochádzal.
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Obecná lekáreň [PDF, 1,3 MB]
Petržalka bola v 20. rokoch 20. storočia najväčšou obcou v Československu a ako obec mala okrem miestneho úradu, kostola, školy aj ďalšie dôležité inštitúcie potrebné k životu obci – napr. aj obecnú lekáreň a obecnú sporiteľňu, ktoré boli na Štefánikovej ulici, poisťovňa Slovenská účastinná spoločnosť bola na vtedajšej Studenej a pošta na Bratislavskej ulici.
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Obecná sporiteľňa [PDF, 293 kB]
Petržalka bola v 20. rokoch 20. storočia najväčšou obcou v Československu a ako obec mala okrem miestneho úradu, kostola, školy aj ďalšie dôležité inštitúcie potrebné k životu obci – napr. aj obecnú lekáreň a obecnú sporiteľňu, ktoré boli na Štefánikovej ulici.
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Poisťovňa Slovenská účastinná spoločnosť [PDF, 293 kB]
Petržalka bola v 20. rokoch 20. storočia najväčšou obcou v Československu a ako obec mala okrem miestneho úradu, kostola, školy aj ďalšie dôležité inštitúcie potrebné k životu obci – napr. aj poisťovňu Slovenskej účastinnej spoločnosti na vtedajšej Studenej ulici.
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Pošta [PDF, 291 kB]
Petržalka bola v 20. rokoch 20. storočia najväčšou obcou v Československu a ako obec mala okrem miestneho úradu, kostola, školy aj ďalšie dôležité inštitúcie potrebné k životu obci – napr. aj poštu na Bratislavskej ulici.
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Dostihová dráha, stará(18.stor.?)prelom 19. a 20. storočia [PDF, 447 kB]
Prvá dostihová dráha v Petržalke vznikla v priestore dnešnej Einsteinovej ulici v blízkosti Mánesovho námestia a najjužnejšieho cípu Sadu Janka Kráľa, tak ako ju pod názvom Dostihove závodište zachytáva plán z roku 1930 . Vybudovala si ju začiatkom 20. storočia Bratislavská klusácka spoločnosť, ktorá vznikla v roku 1902, na pálffyovskom pozemku. Prvé jazdecké preteky na novom závodisku sa konali 6. septembra 1903. Okrem dostihovej dráhy tu bola drevená tribúna a dvojpodlažná pozorovateľňa pravdepodne pre rozhodcov. Dostihová dráha sa používala do roku 1933, keď ju rozparcelovali na záhrady.
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Futbalové ihriská [PDF, 1,1 MB]
Podľa spomienok Staropetržalčana pána Gustafíka sa v starej Petržalke nachádzali tieto futbalové štadióny – I. Čsl. ŠK Bratislava (ČH) na Starohájskej ceste
PTE SC (Artmedia) na Kraskovského ulici
Makkabea ŠK (poštári) na Starohájskej ceste
Ligeti SC (ŠK Petržalka) na Starohájskej ceste
Matador ŠK na Kopčianskej ceste
PMTK SC na Klokočovej ulici
Slávia Kablo ŠK na ulici Pri Seči
Tehelňa ŠK na Kopčianskej ceste
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Športový štadión Macabea [PDF, 255 kB]
V blízkosti vyústenia Starého mosta na petržalskej strane sa nachádzalo v 30. rokoch 20. storočia viacero športových areálov. V 20. rokoch 20. storočia tu postavili aj štadión židovskej futbalovej jednoty ŠK Makkabea Bratislava. Zachoval sa jeho projekt od architekta Weinwurma. Štadiónu dominovala nezvyčajne vysoká drevená tribúna, možno aj so 45 ° sklonom. Židovský klub hral v rámci bratislavského futbalu súťaže I. triedy. I tento športový areál mal aj tenisové kurty, tak ako všetky petržalské štadióny a ihriská. Športový areál židovského klubu ŠK Makkabea v Petržalke prevádzkovali v posledných desaťročiach pred asanáciou štadióna ŠK Spoje Bratislava – Poštári. Z areálu, ktorý za okupácie úplne spustol a taký bol aj dlhé roky po vojne , vybudovali Spoje dôstojný stánok, ktorý fungoval až do asanácie v 70. rokoch 20. storočia.
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Budova veslárskeho klubu [PDF, 97 kB]
V tejto zaujímavej stavbe s vežičkou na petržalskej strane Dunaja sídlil Bratislavský veslársky klub založený v roku 1862, ktorý bol prvým moderným športovým klubom v Uhorsku na spôsob anglických klubov. Objekt bol postavený v neogotickom štýle podľa projektu Raymunda Jeblingera v rokoch 1885-6 (v niektorej literatúre sa uvádza rok 1896). Budova stála v blízkosti mieste, kde dnes ústi most SNP na petržalskej strane, preto budovu pri výstavbe mosta asanovali. Jednotlivé očíslované časti budovy sa ešte niekoľko rokov nachádzali na dvore JRD Rusovce, ale časom sa roztratili.
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Dámsky tenisový klub [PDF, 44 kB]
Tenisové kurty podľa Gustafíka boli na ihriskách PTE SC (Artmedia) na Kraskovského ulici, Makkabea ŠK (poštári) na Starohájskej ceste, Slávia Kablo ŠK na ulici Pri Seči, pod Starým mostom, pri kaviarni Au café a na Viedenskej ceste – celkovo asi 20 kurtov.
Murovaný domček nazývaný dámsky tenisový klub zo začiatku minulého storočia stál na pozemkoch Incheby. Toto využitie budovy sa traduje ústne, zatiaľ však nepoznáme plán alebo nejaký písomný prameň, ktorý by jednoznačne potvrdil, že to bol dámsky tenisový klub.
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Sokolovňa [PDF, 227 kB]
Sokolská obec v Petržalke pripravovala pre petržalské deti detské karnevaly spojené s bábkovými predstaveniami v Sokolovni na Legionárskej ulici.
Počas 2. svetovej vojny mali Nemci v nej sklad a v poslednom roku vojny bola stajňou koní vlasovcov. Po vojne mladí Petržalčania požiadali NV Petržalky o povolenie na opravu aj o pôžičku, ktorú aj dostali a pustili sa do obnovy objektu Sokolovne. Po renovácii Sokolovne tu uskutočnili prvú povojnovú zábavu s pestrým programom.
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Robotnícky dom, neskôr Dom osvety [PDF, 292 kB]
Petržalka bola v 20. rokoch 20. storočia najväčšou obcou v Československu a ako obec mala okrem miestneho úradu, kostola, školy aj ďalšie dôležité inštitúcie potrebné k životu obci – takým bol aj bývalý Robotnícky dom, neskôr Dom osvety na Poľnej (Ždanovovej) ulici, kde mladí chodili napr. na tanečné hodiny.
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Divadlo Aréna – staré, drevené [PDF, 241 kB]
Na južnom brehu Dunaja na okraji parku Sternallee, dnešnom Sade J. Kráľa, postavili v 20. rokoch 19. storočia letnú nezastrešenú scénu a nazvali ju Aréna. Pôvodné divadlo otvorili 20. mája 1828 veselohrou Čarovná záhrada v Uhorsku. Hľadisko pôvodnej otvorenej Arény bolo napriek veľmi nepohodlnému sedeniu dobre navštevované. Roku 1843 divadlo obnovili a rozšírili, čo však zhoršilo počuteľnosť, najmä na galérii. Postavili ju totiž z dreva na spôsob antických amfiteátrov známych z Talianska.
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Kiná - Iskra, Eldorado (Partizán) [PDF, 343 kB]
V druhej polovici 20. storočia sa v Petržalke nachádzali dve kiná – Partizán a Iskra.
Pri sade Janka Kráľa na konci vtedajšej Sofijskej ulici sa nachádzalo kino Partizán (skôr Eldorado), ktoré tam bolo až do asanácie Petržalky v roku 1978. Bolo to neveľké kino postavené po prvej svetovej vojne, ale zaujímavé svojim vnútorným usporiadaním – malo vraj 3 rady balkónov. Majiteľom kina bola staroprešporská rodina Száthmáryovcov. V čase nemého filmu pani Száthmáryová hrala na klavíri hudobný doprovod k filmom.
Kino Iskra sa nachádzalo v prízemnej budove postavenej v rokoch 1960-1961 a bolo zrušené v súvislosti s asanáciou budovy okolo roku 1982.
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
14.12.2010II. poľnohospodárska zemská výstava – 8 pavilónov [PDF, 404 kB]
V roku 1902 sa v Petržalke v Sade J.kráľa uskutočnila II. poľnohospodárska výstava. Otvoril ju 7. septembra arciknieža Friedrich a otváracie prejavy predniesli uhorský minister orby J.Durányi a mešťanosta Bratislavy T.Brolly.Exponáty sa vystavovali v špeciálnych pavilónoch – obilninárskom, vinohradníckom, lesníckom, záhradníckom, poľovníckom a priemyselných plodín.Osobitnou výstavou bola expozícia ľudových výšiviek zo všetkých regiónov Uhorska v pavilóne Izabelinho spolku domáceho priemyslu. Na vinárskej súťaži sa zúčastnilo takmwer 400 producentov s 1296 druhmi vína. Zlatú medailu dve bratislavské vína – z Vinárskej školy a z pivníc G.Wurma. Areál bol osvetlený elektrickými lampami, čo bola novinka.
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
14.12.2010Propeler – osobná loď [PDF, 204 kB]
Kyvadlovú osobnú lodnú prepravu cez Dunaj , z petržalského nábrežia pri Au café na bratislavské nábrežie pri dnešnom námestí Ľ. Štúra, zabezpečoval propeler. Bol to kolesový parník, ktorý premával od roku 1890 do 70. rokov 20. storočia, keď bol nahradený moderným plavidlom. Kormidelníkom propelera bol plných 40 rokov známy Petržalčan pán Hahn – zomrel vyše 80-ročný koncom 70. rokov 20. storočia.
PhDr. Viera Obuchová, CSc.

Zobrazených je 25 z celkového počtu 83 záznamov na stránke:  

< predchádzajúca stránka  1 2 -3- 4  ďalšia stránka >
 

Zobraziť výber stĺpcov tabuľky »


Zobraziť aktuálne dokumenty | archív dokumentov | dokumenty vrátane archívu

Zobraziť vyhľadávací formulár »



Informácie v päte

Teraz ste v móde "Bez grafiky". Prepnutím do grafického zobrazenia zobrazíte štandardnej verzii webu.