Mestský ústav ochrany pamiatok v Bratislave - vedecká inštitúcia


Vyhľadávanie


Cesta: Titulka > Pamätihodnosti mestských častí - ostatné

 

Petržalka

pamätný dátum – 14. 9. 2003 – návšteva pápeža Jána Pavla II. v Petržalke
 
 

Zobrazených je 25 z celkového počtu 83 záznamov na stránke:  

< predchádzajúca stránka  1 -2- 3 4  ďalšia stránka >
 
ZmenenéNázov a anotáciaZodpovedá
16.12.2010Richtársky stôl [PDF, 106 kB]
V priestoroch miestneho úradu Petržalka na Zväzáckej, neskôr na Zadunajskej a aj na Jiráskovej ulici sa od polovice 20. storočia nachádzal masívny richtársky stôl. V strede jeho prednej časti sa nachádzal erb Petržalky.
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Brody cez Dunaj [PDF, 46 kB]
Stredoveké archívne pramene informujú o viacerých brodoch resp. prevozoch cez Dunaj. Jeden bol pravdepodobne medzi Devínom a Hainburgom, iný pod terajším Bratislavským hradom. Ten strážila od polovice 13. storočia na brehu vybudovaná kamenná veža – Vodná veža (1254). Vyberalo sa tam mýto. Prievozy a brody cez jednotlivé ramená sa pravdepodobne v priebehu času menili podľa toho, ktoré z ramien Dunaja spojenie brehov umožňovalo. Jeden z prievozov bol v bývalej obci Prievoz (Oberufer, Förév), ktorá už zrástla s Bratislavou.
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Zimný prechod cez zamrznutý Dunaj - Eisweg [PDF, 23 kB]
V čase tuhých zím sa dalo dostať z Petržalky cez zamrznutý Dunaj. Aby po ňom mohli prejsť aj povozy, aby sa volom a koňom nešmýkalo, robila sa pre nich cesta , volali ju Eisweg. Prvý upravený prechod sa spomína v roku 1595. Cesta sa uspôsobila tak, že z oboch brehov vybudovali neveľmi strmú rampu z brvien a dosák, na ľad nakládli slamené rohože, ktoré mierne poliali ľadom, aby k ľadu primrzli a nešmýkali sa po ňom. Keď staviteľ usúdil, že ľad je pevný , starosta vybral najlepšieho furmana, bola to čestná úloha, a poveril ho slávnostným prechodom cez rieku. Povozník vrchovato naložil voz a prešiel na petržalskú stranu, kde ho už čakalo množstvo Petržalčanov. Tí ho pohostili, oddýchol si on i koník a vybrali sa späť. Na bratislavskom brehu ho vítali davy ľudí a na radnici ho čakala odmena s hostinou. Posledná cesta (Eisweg machen) sa konala 26. januára 1626, lebo pod vozom preboril ľad a pod ním zmizli koníky i prievozník.
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Prvý loďkový most cez Dunaj, od r. 1450 [PDF, 142 kB]
V archívnych prameňoch z 15. a 16. storočia sa uvádzajú „ mosty“ – loďkové prepojenia cez ramená Dunaja, ktoré sú zachytené aj na rytinách zo 16. storočia.
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Lietajúci most, 1676-1809 [PDF, 213 kB]
Pokiaľ nebol v Bratislave v roku 1890 vybudovaný stály most, zabezpečovali prepravu z petržalského brehu Dunaja na bratislavskú stranu „mosty“ vytvorené loďkami.
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Loďkový most Karolíny Augusty, 1825-1891 [PDF, 163 kB]
Most Karolíny Augusty bol loďkovým alebo tiež pontónovým mostom. Jeho vozovka bola poskladaná zo širokých plochých dosák a bola položená na rade nízkych člnkov. Tie boli ukotvené tak, že stáli v smere prúdu vody a voda pomedzi ne pretekala. V zimno období ich museli rozobrať, aby ich nezničili ľady. Jedno z najzaujímavejších znázornení tunajšieho mosta možno vidieť na sarkofágu Márie Terézie vo viedenskej krypte kláštora kapucínov. Ak mala v mieste takéhoto loďkového mosta preplávať loď ( a lode vtedy plávali výlučne „dolu vodou“), museli strednú časť loďkového mosta odpojiť a vysunúť tak, aby mohla loď voľne prejsť. Tak bola premávka na moste značne obmedzená.
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Prvý stály most cez Dunaj [PDF, 317 kB]
Stavba stabilného mosta na Dunaji v oblasti dnešnej Bratislavy nebola až do konca 19. storočia možná, kvôli nezregulovanému toku a neupravených brehov Dunaja. O výstavbe takéhoto mosta mestské zastupiteľstvo rozhodlo už 9.4.1877, ale s prácami sa začalo až v apríli 1889.Výstavbu financovala vláda. Projekt vypracoval inžinier Francois de Sales Cathry, ale stavbu mosta realizoval mestský hlavný inžinier Anton Sedlein. Už 6. októbra 1890 bol most natoľko pripravený, že mestské zastupiteľstvo požiadalo o uvedenie mosta do prevádzky. Na otvorenie mosta prišiel 31. decembra 1890 panovník František Jozef, podľa ktorého most bol pomenovaný. 1. januára 1891 po ňom prešli prvé vozy a ľudia. Výstavba mosta stála 780 tisíc zlatých. Mostné teleso dlhé 460 m a 6,5 m široké bolo položené na siedmich mohutných kamenných pilierov. Najprv bola vybudovaná len časť pre vozy a peších, čoskoro bol dokončený aj druhý užší most pre železnicu, ktorý bol posadený na tie isté kamenné piliere. Za prejazd po mos
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Názvy najstarších ulíc [PDF, 324 kB]
Názvy najstarších ulíc v obci Petržalka – býv. Školská (Schulgasse) a Sedliacka(Bauerngasse) ,Pečnianska, Pekárska, Dlhá, Štefánikova, Hrebíčkova, Ružová, Drevená, Veterná, Viedenská, Kopčianska, Rusovská ulica uvádza vo svojej publikácii Tri prímestské obce na pravom brehu Dunaja Štefan Fekete alebo sú zachytené na pláne mesta z r. 1930-1931 od V. V. Mészárosa.
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Pamätník piatim padlým francúzskym vojakom v roku 1809 [PDF, 215 kB]
Na nábreží Dunaja sa nachádzal pomník francúzskym vojakom , ktorí padli v bojoch v Petržalke v roku 1809. Ako dokladá fotografia pomník pozostával z nízkeho podstavca, na ňom stál obdĺžnikový vyšší kubus, na prednej strane ktorého sa nacházala biela tabuľa s textom vo francúzskom a slovenskom jazyku.
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Napoleonov strom – strom, pod ktorým stál vraj Napoleon [PDF, 195 kB]
Podľa J. Gustafíka (ale aj inej literatúry) na Tyršovom (Dunajskom) nábreží stál pri nástupišti propelera pri Au Café topoľ, pri ktorom ako sa traduje stál Napoleon a díval sa v roku 1809 počas obliehania Bratislavy na mesto . V roku 1938 po odtrhnutí Petržalky od Bratislavy a pripojení Petržalky k ríši stál pod týmto stromom vraj aj Hitler. V tridsiatych rokoch 20. storočia udreli do stromu viaceré blesky, preto spútali kmeň stromu železnou obručou, ale nakoniec ho v 60. rokoch 20. storočia odstránili.
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Obranné valy na predmostí (Priami, Bianchi) [PDF, 432 kB]
Keď po roku 1660 Bratislave reálne hrozilo nebezpečenstvo útoku osmanských vojsk, rakúsko-uhorská vrchnosť zamýšľala ako spevniť hradby a opevnenia. Cisárska pokladnica uvoľnila veľké sumy na modernizáciu mestských opevnení. Hlavným inžinierom sa stal taliansky staviteľ J. Priami. Sú známe jeho veľkolepé projekty na obranu hradu, ktoré však neboli v celej miere realizované. Súčasťou jeho plánu bola aj tzv. Montecucolliniho petržalská obranná línia z roku 1663 a neskoršie Tokolyho šance, opevnenia na pravobrežnej strane loďkového mosta a výstavba či dobudovanie bastiónov pri menších mostoch cez dunajské ramená a brody. Mal sa vybudovať rozsiahly pevnostný systém, chrániaci najmä Viedenskú cestu. Medzi Pečenským a Chorvátskym ramenom bol projektovaný asi dvojkilometrový val.
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Napoleónske šance z roku 1809 v Kapitulskom dvore [PDF, 221 kB]
Na prelome rokov 1808-1809 sa Petržalčania ocitli ako vo väzení, izolovaní od sveta ešte pred napoleonským obliehaním. Veliteľ Bratislavy, generál Bianchi, cisársky dôstojník talianskeho pôvodu, dal Petržalku pred očakávaným útokom Napoleonovej armády obohnať valmi, ktoré nadväzovali na staršie opevnenia z čias tureckého nebezpečenstva. Ľudia uviazli v pasci , a pred francúzskym útokom to aj tak nepomohlo. Dňa 3. júna 1809 po generálnom útoku francúzske vojská valy prelomili a Petržalku obsadili. Ľudské a materiálne straty, ktoré pri útoku utŕžili , boli príčinou, že s obyvateľstvom zaobchádzali s ešte väčšou tvrdosťou ako v roku 1805.Rakúsko-uhorská armáda sa stiahla za šance zhotovené na okraji dnešného Sadu Janka Kráľa. Prudké boje sa odohrávali najmä v oblasti kostola na brehu Pečenského ramena. Odtiaľto potom Francúzi ostreľovali Bratislavský hrad a jeho okolie.
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Rudolfova záhrada – ZOO, akvárium, terárium [PDF, 150 kB]
V 20.-30.rokoch 20. storočia bol pri dnešnom Sade Janka Kráľa v rámci Rudolfovej záhrady objekt, ktorý všetci volali Akvárium.Za presklenými stenami tu boli rôzne ryby a vodné príšerky. Nachádzalo sa tu aj terárium s množstvom rôznych druhov hadov a na konci dvora sa nachádzali opice, ktoré sa tešili najväčšej pozornosti najmä detí.
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Rozárium [PDF, 362 kB]
V Sade Janka Kráľa, ktorý prešporská mestská rada sa rozhodla vytvoriť v roku 1775, sa okrem bohatej kvetinovej výzdoby nachádzali aj rozličné ozdobné doplnky, kamenné vázy či sochy. V rokoch 1933 - 1937 založili v parku podľa návrhu mestského lekára Rudolfa Limbachera rozárium, v ktorom bolo okolo 500 druhov ruží. Počet vysadených ružových kríkov dosahoval okolo 5000 kusov. Rozárium bolo umiestnené v blízkosti platanov v juhovýchodnej časti parku. Bolo riešené pravidelne v centrálnej časti parku a bol tu aj kruhový bazén s plastikou sediacej ženy i lavičky. Ruže sa popínali po pergolách. Zámer výstavby rozária bol inšpirovaný rozáriom v parku rodiny Chotkovej v Dolnej Krupej.
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Pomníky- Flóra, Artemis, Tristan, Diana, Poseidón [PDF, 325 kB]
Druhú polovicu 19. storočia poznačila činnosť Okrášľovacieho spolku. Park je drobený na menšie celky a narúša sa jeho celá koncepcia Z iniciatívy spolku po roku 1868 vznikajú kvetinové výsadby s doplnkami ( vázy, stojančeky), do strednej časti parku bol postavený vodomet, ktorý zostrojil bratislavský hodinár Kiesling. Z mesta boli do parku premiestnené niektoré sochy , ako napr. Flora, Artemis, Tritón, Nymfa.
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Bazén s plastikou ženy [PDF, 217 kB]
V Sade Janka Kráľa, ktorý založili v roku 1775, bola okrem upravených cestičiek, lavičiek aj rôzna sochárska výzdoba ( socha speváčky O. Trebitschovej od A. Rigeleho, maďarského básnika S. Petofiho od B. Radnaya a M. Tyrša od Pospíšila . V rokoch 1933 – 1937 bolo zriadené v parku rozárium, kde sa nachádzal aj kruhový bazén s plastikou sediacej ženy.
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Pomník - busta dr. Miroslava Tyrša zakladateľa Sokola [PDF, 173 kB]
V Sade Janka Kráľa, ktorý založili v roku 1775, bola okrem upravených cestičiek, lavičiek aj rôzna sochárska výzdoba. V 20. a 30. rokoch 20.storočia sa v parku , vtedy Tyršovom parku, nachádzala busta dr. Miroslava Tyrša, zakladateľa Sokola. Na poslednej z troch odstupňovaných súčastí podstavca, kde bol vyrytý text – DR.M.TYRŠ (1832-1932) je položená busta M. Tyrša.
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Pomník - busta skladateľa Mikuláša Moyzesa z r. 1972, autor Karol Lacko, odcudzená zo Sadu J.Kráľa [PDF, 258 kB]
V Sade Janka Kráľa, ktorý založili v roku 1775, bola okrem upravených cestičiek, lavičiek aj rôzna sochárska výzdoba. 19. októbra 1972 bol v parku slávnostne odhalený pomník hudobného skladateľa Mikuláša Moyzesa (1872 – 1944) od akad. sochára Karola Lacka. Pomník pozostáva z dvoch častí – spolu vytvárajú oválny podstavec , v hornej časti sa nachádza busta – hlava skladateľa , v druhej časti nápis z čiernych písmen – HUDOBNÝ SKLADATEĽ MIKULÁŠ MOYZES 1872 - 1944
V súčasnosti pomník nie je osadený v Sade J.Kráľa, nakoľko busta bola zničená a podstavec je uložený v depozite Pamingu v Čiernom lese. Po obdržaní financií Paming ráta s vyhotovením kópie busty a znovuosadením pomníka.
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Triangel – hraničný medzník troch štátov (1918-1938) [PDF, 22 kB]
Triangel – trojrozmerný ihlan asi 1,5 m vysoký označený štátnymi znakmi 3 susediacich štátov, hraničný medzník troch štátov – ČSR, Rakúska a Maďarska, sa nachádzal pri Janíkovom dvore na súbehu poľných cestičiek. Bol postavený v roku 1918. Odstránili ho po okupácii Petržalky 10. 10. 1938 hitlerovským Nemeckom
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Starý cintorín [PDF, 347 kB]
V priestore vytvorenom dnešnou Gercenovou ulicou a Daliborovým námestím, na pláne z roku 1930 sú to ulice Štefánikova, ul. Karla Marxa a Kvetoslavova, sa aj podľa uvedeného plánu a tiež fotografie z roku 1945 nachádzal starý cintorín. Po skončení vojny v roku 1945 pri jeho západnom múre z vonkajšej strany odkryli 5 masových hrobov, v ktorých ležalo 460 obetí , zväčša väzňov koncentračného tábora v Petržalke, ktorých zabili príslušníci nacistických oddielov.
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Starý kostol [PDF, 241 kB]
Súčasťou starej Petržalky bol aj kostol sv. Jána (Sct. Joannus)(?sv.Juraja) zo 17. storočia ( 1672), ktorý asanovali v roku 1932 a miesto neho postavili väčší kostol na Gercenovej ulici. Starý kostol stál pri Pečnianskom resp. Kapitulskom ramene pri bývalej Školskej ulici a Viedenskej ceste.
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Kaplnka sv.Jána Nepomuckého [PDF, 132 kB]
V blízkosti Au Café na nábreží Dunaja, na okraji dnešného sadu Janka Kráľa sa nachádzala na začiatku 20. storočia neogotická kaplnka , v ktorej za mrežou bola socha sv. Jána Nepomuckého.
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Božie muky [PDF, 148 kB]
Na križovatke Orošvárskej (Rusovskej) a Kopčianskej cesty sa nachádzala božia muka – bol to drevený kríž s ukrižovaným Ježišom Kristom, ktorý odstránili pri budovaní križovatky začiatkom 80. rokov 20. storočia.
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Božie muky [PDF, 480 kB]
Táto božia muka v tvare dreveného kríža s ukrižovaným Ježišom Kristom sa nachádzala na vŕšku pri kine Iskra a asanovali ju pri výstavbe v Petržalke, jej osud je neznámy
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Morový stĺp [PDF, 149 kB]
Na pamiatku obetí moru v roku 1809 bol postavený na rohu križovatky ulíc Zväzáckej, Sofijskej a Makarenkovej morový stĺp, ktorý zanikol pri asanácii starej Petržalky.
PhDr. Viera Obuchová, CSc.

Zobrazených je 25 z celkového počtu 83 záznamov na stránke:  

< predchádzajúca stránka  1 -2- 3 4  ďalšia stránka >
 

Zobraziť výber stĺpcov tabuľky »


Zobraziť aktuálne dokumenty | archív dokumentov | dokumenty vrátane archívu

Zobraziť vyhľadávací formulár »



Informácie v päte

Teraz ste v móde "Bez grafiky". Prepnutím do grafického zobrazenia zobrazíte štandardnej verzii webu.