Mestský ústav ochrany pamiatok v Bratislave - vedecká inštitúcia


Vyhľadávanie


Cesta: Titulka > Pamätihodnosti mestských častí - ostatné

 

Petržalka

pamätný dátum – 14. 9. 2003 – návšteva pápeža Jána Pavla II. v Petržalke
 
 

Zobrazených je 8 z celkového počtu 83 záznamov na stránke:  

< predchádzajúca stránka  1 2 3 -4-  ďalšia stránka >
 
ZmenenéNázov a anotáciaRadené vzostupne Zodpovedá
14.12.2010Prístav propeleru [PDF, 518 kB]
Dve drobné stavby prístavísk na brehu Dunaja ( na ľavom brehu- Námestie Ľ. Štúra, na pravom brehu – Viedenská cesta) pre propeler – loď, ktorá premáva medzi bratislavskými dunajskými brehmi – postavili podľa projektu architekta Emila Belluša v roku 1930. V staniciach boli čakárne a pokladne na predaj lístkov. Obe nástupištia sú prízemné stavby vo funkcionalistickom duchu s citlivo riešenou prevádzkou. V súčasnosti je ľavobrežné prístavisko prestavané podľa konceptu architekta J. Bahnu na objekt reštaurácie.
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
14.12.2010Lunapark [PDF, 90 kB]
Na nábreží Dunaja v blízkosti Starého mosta a komplexu Arény boli v 50.-90. rokoch 20.storočia postavené rôzne kolotoče, húsenkové dráhy, strelnice a iné „kolotočárske“ atrakcie. Najväčší záujem o nich bol v čase májových sviatkov, kam sa chodilo za zábavou po oficiálnych prvomájových oslavách.
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
13.12.2010Kúpalisko Lido [PDF, 232 kB]
Na nábreží Dunaja za starým mostom, asi tam, kde dnes stojí vyústenie mosta Apolo, sa nachádzalo pôvodne prírodné kúpalisko Lido, keďže sa na kúpanie využívala voda Dunaja. Toto kúpalisko sa zachovalo na viacerých fotografiách, a tak si môžeme urobiť predstavu o jeho vybavení. Spočiatku to bol iba upravený štrkový breh Dunaja a jednoduché plátenné prezliekarne – šatne, neskôr tu bol aj vymurovaný bazén , šiatre s občerstvením, v čase okupácie pribudla aj šmykľavka, dosky na skákanie, murované odstupňované akési schodíky na ležanie či sedenie pri bazéne, s drevenými pavilónmi – bufetmi, okolo ktorých bola parková úprava - kvetinová výzdoba.
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
13.12.2010Bunkre a opevnenia z 30.- rokov 20. storočia [PDF, 74 kB]
V 30. rokoch 20. storočia stavali železobetónové pevnosti vo väčšine európskych štátov. Najznámejšia je francúzska Maginotova línia. Keďže prvá Československá republika bola takmer zo všetkých strán obklopená nepriateľskými štátmi, rozhodla sa ČSR opevniť svoju hranicu podľa francúzskeho vzoru. Hoci mierová zmluva s Rakúskom z roku 1919 zakazovala opevňovanie Petržalky, armádny generál Josef Šnejdárek (2.4.1875 – 13.5.1945) tam hneď po vymenovaní nariadil vybudovať líniu bunkrov. Vzniklo 9 malých pevnôstok s guľometmi na všetky strany. Boli to úplne prvé bunkre v Československu. Túto riedku líniu doplnili na prelome rokov 1936 – 1937 siedmimi ťažkými objektmi a staré bunkre inovovali. Z obrannej línie nachádzajúcej sa na území Petržalky zanikli nasledujúce súčasti (pozri aj nákres) : –bunker B-S-5a, 5b “Vídeň I. a II.”, bunker B-S-11 “Janík”, bunker B-S-12 “Oroszvár”, B-S-I., III. a V. - objekty ľahkého opevnenia vz..37, bunker B-S-IV. “Milada” a bunker B-SV-3
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
13.12.2010Ovocné sady v starej Petržalke (marhuľové, višňové, jabloňové, hruškové, ringlotové) [PDF, 209 kB]
Záhrady a sady v Petržalke ovplývali ovocím. Z rozličných odrôd marhúľ sa veľkoplošne pestovali najmä odrody Kečkemét a Wachau. Najobľúbenejšou však u gazdiniek bola „ ananáska“ so šťavnatou, mäsitou a aromatickou dužinou. Za marhuľami chodili dokonca až z Čiech. Ešte v 50. a 60. rokoch 20. storočia sa chodilo z mesta pešo cez Starý most s kuframi na marhule do Petržalky – na zaváranie boli za vtedajšie 3 Kčs a na lekvár mäkké popadané za 1,50 Kčs za kilo. Výborné boli vínne hrušky, jablká Jakubky i neskoré „citrónky“, ringloty, ríbezle a moruše.
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
13.12.2010Pamätné názvy dunajských ostrovov , z ktorých vznikla Petržalka [PDF, 227 kB]
Názvy dunajských ostrovov, z ktorých vznikla Petržalka, uvádza vo svojom diele Notitia Hugariae Matej Bel z roku 1735 : „Najväčší ostrov je ten, ktorý leží oproti mestu a ktorý sa nazýva buď podľa starých usadlíkov Ungerau, alebo podľa jeho úzkeho pása zeme Engere – Au.Povyše neho , ako Dunaj priteká z Rakúska, v dĺžke takmer dvetisíc krokov leží Kriechen-Au... poniže mesta vidieť štyri ostrovy, z ktorých pravý a ľavý patria grófovi Pálfimu, dva prostredné mestu Bratislave. Ľavý ostrov, ktorý sa nazýva Wolf Trussel, rozprestiera sa do dĺžky dvoch nemeckých míľ. Rozloha pravého ostrova meno Habera je menšia. Prvému ostrovu veľkosťou sa vyrovná väčší mestský ostrov, mešťanmi nazývaný Grossborger-Eylandt. Druhý, ako mestský pozemok, domácou rečou nazývaný Stadt-grund, je o niečo menší.“
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
13.12.2010Pamätné názvy dunajských ramien v Petržalke [PDF, 117 kB]
Po 18. storočí sa pretekajúce dunajské ramená v petržalskom chotári zaniesli piesočnatými a inými splodinami a naplaveninami natoľko, že zostali dve najväčšie dunajské ramená: Pečnianske – Kapitulské rameno a Chorvátske – Karlburger Arm. Tvorili spolu s Dunajom tri hlavné ostrovy: Pečňu, Enge-Au, Altenburger Au (Habern – Ovsište). Ramená boli ešte v 60. rokoch 20. storočia ako stojace vody. Dnes iba časť Chorvátskeho ramena nazývaná aj kanál pripomína po regulácii pôvodný, rozvetvený tok tohto dunajského ramena. Pečnianske rameno úplne vyschlo po zásahoch počas výstavby nového petržalského sídliska.
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
13.12.2010Pamätný dátum – rok 1225 - prvá zmienka o území dnešnej Petržalky [PDF, 30 kB]
Zatiaľ najstarší opis chotára dnešnej Petržalky podáva listina z roku 1225, ktorou kráľ Ondrej II. potvrdil marienberskému kláštoru cistercitov v Kedhelyi (dnes Mannersdorf, Burgenland) vlastníctvo rozličných nehnuteľností, ktoré im daroval bán Dominik a jeho príbuzní. Podľa tejto listiny naproti prievozu pod bratislavským hradom sa nachádzala osada Pečenehov, ktorí v tejto oblasti vykonávali strážnu službu. V jej chotári vznikol majer Flocedorf (Wlocendorf) alebo Flezendorf, osídlený pravdepodobne nemeckými kolonistami na pôde, ktorá sa dostala po presídlení Pečenehov do vlastníctva rodu Miskolciovcov.
PhDr. Viera Obuchová, CSc.

Zobrazených je 8 z celkového počtu 83 záznamov na stránke:  

< predchádzajúca stránka  1 2 3 -4-  ďalšia stránka >
 

Zobraziť výber stĺpcov tabuľky »


Zobraziť aktuálne dokumenty | archív dokumentov | dokumenty vrátane archívu

Zobraziť vyhľadávací formulár »



Informácie v päte

Teraz ste v móde "Bez grafiky". Prepnutím do grafického zobrazenia zobrazíte štandardnej verzii webu.