Mestský ústav ochrany pamiatok v Bratislave - vedecká inštitúcia

Na začiatku Švantnerovej ulice, v zelenom priestore sídliska je umiestnená socha „Matka s dieťaťom“. Socha je kameňa , umiestnená na nízkom hranolovom podstavci. Ide o modernú plastiku spracovanú v jednoduchej umeleckej skratke s dôrazom na umelecký výraz. Ide o moderné spracovanie večnej témy – materinskej lásky. Autora sa nám na plastike nepodarilo zistiť.

Botanická záhrada Prírodovedeckej fakulty bola založená začiatkom 50.-tych rokov 20.storočia. Bola založená na pozemkoch za študentským kolégiom Lafranconi. Dekrét o založení záhrady bol vydaný v r.1942. V priebehu desaťročia sa začalo s náborom pracovníkov ako aj s výstavbou skleníkov a výsadbou drevín. Prvým riaditeľom bol dr. František Nábělek – do r.1950. Plocha Botanickej záhrady je 5 ha. Je tu viac ako 2000 druhov hlavne cudzokrajných rastlín. Teplomilné rastliny sú umiestnené v skleníkoch. Tieto sú rozdelené na viktóriový – pre vlhkomilné rastliny, ďalej na kaktusový – pre kaktusy a iné suchomilné rastliny, orchideový, palmový so zbierkou paliem a exotických rastlín a spojovací skleník s fikusmi, bavlníkom, kávovníkom a akváriami. Skleníky sú špeciálne vykurované.

Kamenný míľnik venovaný Sovietskej armáde – gardovej pechote, ktorá týmto smerom dňa 5.4.1945, po oslobodení Bratislavy postupovala, aby oslobodila ďalšie miesta našej republiky. Míľnik má tvar na jednej strane skoseného hranola, na jednej strane je text v slovenskom jazyku, na druhej v ruskom jazyku. Na bočnej strane je rytý dekor z lipových ratolestí. Míľnik je ohradený kovovým plotom. Podobné míľniky sú umiestnené aj na ďalších ťahoch do Bratislavy, označujú vstupné alebo výstupné miesta, prípadne smery, ktorými Sovietska armáda vstúpila do Bratislavy. Žulové trojboké pylóny sú zalomené do tvaru šípky, ktorá ukazuje smer. Míľniky boli odhalené 3.apríla 1960, autormi sú sochár Ladislav Snopek a architekt Ladislav Beisetzer.

Dva trojpodlažné pavlačové objekty s vnútorným dvorom obdĺžnikového pôdorysu postavilo mesto v roku 1913 pre chudobné rodiny. Domy s malými bytmi boli postavené aj z peňazí amerických Slovákov, ktorí prispeli na urýchlenú výstavbu domov pre rodiny, ktoré prišli o strechu nad hlavou po požiari Podhradia v roku 1913.

Ešte i dnes na južnom a východnom okraji dnešného Sadu Janka Kráľa je viditeľná vyvýšenina zo zeminy niekde mierne zalomená – je to zvyšok zemného valu, čo bolo súčasťou obranného postavenia rakúskych cisárskych vojsk proti napoleonskej armáde. Tá začiatkom mája 1809 sa rozložila aj v Petržalke a ostreľovala Bratislavu, zvádzala tuhé boje s rakúskym vojskom, tak ako to dokladajú aj dobové mapy, rytiny a obrazy, ale i písomné pramene.

Bohatým živým plotom zo zelených tují je v rámci areálu cintorína v Podunajských Biskupiciach vymedzený priestor , v ktorom sa nachádzajú hroby Sestier Svätého kríža. Najstaršie hroby sú z cca 30.-tych rokov 20. storočia. Dnešná podoba je výsledkom obnovy tohto priestoru v roku 2003. Priestoru dominuje hlavný drevený kríž s kovovým korpusom.

Budova čeľadníka je prízemná podpivničená stavba, ktorá bola postavená okolo roku 1750. Má obdĺžnikový pôdorys v strede s vnútorným dvorom. Pôvodne v objekte bývala čeľaď, ktorá slúžila v kaštieli, počas 1. sv. vojny bola v budove nemocnica. Po vojne v nej býval miestny lekár a správcovia panstva s rodinami. Dnes je v dezolátnom stave.

Prícestny kríž s hranolovým podstavcom, nad ktorým je doska s nápisom.
K úcte Krista Pána dal vystavit Imrich Lachkovič A jeho manželka Františka Ščepan 1919.
Nad doskou s nápisom je rímsa. Ukončený je krížom.

Na Miletičovej ulici, v zelenom páse pred domami je osadená pamätná tabuľa venovaná Svetozárovi Miletičovi (1826 – 1901), poslancovi Uhorského snemu, bojovníkovi za rovnoprávnosť národov v Uhorsku. Tabuľa je z mramoru a je upevnená na betónový podstavec.

Na okraji katastra obce, pod vajnorskými vinohradmi , ktoré sa tiahnu až po úpätie Malých Karpát, je osadený kamenný kríž. Hranolovitý podstavec s profiláciou, má nízky sokel a na čelnej strane nápisovú dosku s textom:
“Miesto kríža dreveného r.1812 postaveného, poctivá obec vajnorská kamenný kríž r 1916 bleskom zrušený r.1817 obnovil Jan Fašung hospodar a rychtar vajnorsky s manželkou rod. Katerina Bruder k slave Božej...!“ Text je v závere ťažko čitateľný. Jednoduchý kamenný kríž nesie kovový korpus.

Na okraji obce, v zelenom trojuholníku, na križovatke ulíc Pri mlyne a Príjazdná je osadený kamenný kríž. Hranolovitý podstavec má nízky sokel a nápisovú dosku s textom:
“Klaniame sa ti Kriste a dobrorečíme Ti, lebo si svojim krížom vykúpil svet!“ Pôvodný kríž z roku 1853 sem preniesli a roku Pána 2002 dali opraviť vajnorskí farníci. Kríž pôvodne stál na poli, no pri výstavbe novej ulice Pri mlyne bol premiestnený, novoinštalovaný a posvätený.

Kríž je osadený na hranolovom podstavci, nad ktorým je nika so soškou Panny Márie. Kríž má ďatelinové ukončenie ramien v hornej časti s tabuľkou INRI. Okolo kríža je kovová ohrada s bránkou. Kríž ktorý dala postaviť rodina Urdovičová v roku 1909.

Stavba ev. a.v. kostola má obdĺžnikový pôdorys a pochádza z 20. rokov 19. storočia. V roku 1904 pristavali kostolu vežu a objekt prefasádovali v neogotickom štýle s použitím bosáže a oblúčkového vlysu. Veža kostola je ukončená ihlancovou strechou.

Jeden z prvých obytných súborov projektovaných spolu s občianskou vybavenosťou. Vyznačuje sa príjemnou mierkou a voľnosťou zástavby. Prízemie je tvorené predajňami a drobnými prevádzkami ukrytými pod podlubím. Architektúra obsahuje znaky obdobia v ktorom bola postavená – figurálne plastiky, dekoratívne vlysy, nástupné terasy a stĺpové portiky. Súbor domov bol postavený v rokoch 1951-54 podľa projektov K. Paluša a M. Tenglera.

V súčasnosti na mieste pôvodnej budovy kaviarne stojí novostavba Au café, postavená v roku 2003 a nesie niektoré znaky pôvodnej budovy kaviarne. Tá bola postavená v roku 1827 pod menom Au café a už vtedy slúžila ako kaviareň. Objekt mal pozdĺžny pôdorys s predstavaným portikom. Kaviareň bola významným miestom pohostinstva(určitý čas patrila kaviareň Palugyayovcom) a zábavy (často tu koncertovali rôzne hudobné kapely, skupiny). Pôvodný objekt bol asanovaný v 60. rokoch 20. storočia.

Študentský internát Mladá garda bol postavený v roku 1954 podľa projektu architekta Emila Belluša v štýle socialistického realizmu. Je to komplex ubytovacích pavilónov prepojených krytými chodbami. Celý komplex je symetrickou kompozíciou podľa dvoch osí okolo centrálnej budove, v ktorej sa nachádzajú priestory administratívy, hospodárska a spoločenská časť s vrátnicou. Táto časť je jednoposchodová, bloky internátu, ktoré sú 4 podlažné podpivničené, sa od vstupu roztvárajú, čím sa vytvára vstupné nádvorie a na opačnej strane smerom k vinohradom sú priestory pre športoviská.

V lese nad Lamačom neďaleko kopca Klanec (347 m.n.v) je postavený pamätník na prusko - rakúsku vojnu, na bitku pri Lamači, ktorá prebehla 22. júla 1866. Pamätník je vyhotovený z hrubo opracovaného kameňa, na čelnej strane je pripevnená nápisová doska s textom: „Pamätník – na počesť padlých 22. júla 1866. Bitka pri Lamači – konečná fáza Prusko – Rakúskej vojny“. Pomník bol obnovený v roku 1970. Pamätník je ohradený plotom z kovovej tyčoviny.

Vďaka Dunaju je Bratislava už niekoľko desaťročí k vodáctvu v jeho športovom i turistickom ponímaní mimoriadne prajné mesto. Zatiaľ čo niektoré spolky či kluby sa usídlili na petržalskej strane rieky, ostatné našli miesto pre svoje lodenice v Karloveskej zátoke na ľavej strane Dunaja. Na pravom brehu Dunaja pod mostom postavili prví nadšenci vodácku búdu a neskôr založili klub Dunajčík. Až v rokoch 1932 a 1933 vznikol Kajak klub Bratislava, ktorý v Karloveskej zátoke postavil prvú lodenicu.

Na najrušnejšej ulici Mikuláša Schneidera Trnavského, v zelenom páse pri električkovej trati je umiestnená socha „Panny Márie“. Socha je z kameňa ,Panna Mária je stvárnená ako mladé dievča zahalené v plášti. Socha je postavená na valcovitom stĺpe, ktorý je osadený do hranolovitého podstavca. Na podstavci je umiestnená mramorová nápisová doska s vyrytým textom: „Pojte ke mne zarmucene a ja vas potešim L. P 1865“. Pamätihodnosť je umiestnená v kovovej ohrádke. Pamätihodnosť bola rekonštruovaná v roku 2003 za podpory MÚ. Autora sa nám na plastike nepodarilo zistiť.

Kamenný železničný most nad Vápencovou ulicou. Kamenné murivo je kladené kyklopským spôsobom. Polkruhový oblúk je vymurovaný z tehál.
Most je pôvodnou súčasťou železničnej trate Bratislava – Viedeň budovanej v 2. pol. 19. storočia.

Kamenná socha svätca na volutovom podstavci. Stojaci svätec je zobrazený v tradičnom ikonografickom poňatí v mníšskom šate a s Ježišom na kríži v náručí. Socha je novodobou kópiou, originál je uložený v Mestskom múzeum v Bratislave.

Kamenné barokové súsošie dvoch svätcov, sv. Rócha a sv. Šebastiána. Svätci sú postavení na hranolovom stĺpe, ktorého čelná stena je zdobená mašľou a festónom kvetín a plodov. Bočné steny sú zdobené peniažkami. V zadnej časti je datovanie 1767 a iniciály: R.O.F. a A. B.

Kamenný železničný most nad cestou do sídliska Podhorské, Kostolné a v smere na Eisnerovu ul. Kamenné murivo je kladené kyklopským spôsobom. Polkruhový oblúk je spevnený betónom.
Most je pôvodnou súčasťou železničnej trate Bratislava – Viedeň budovanej v 2. pol. 19. storočia.

Na ulici Pri kríži, v zelenom páse pri ZŠ Pri kríži je umiestnený „Červený kríž“ s ukrižovaným Ježišom. Kríž bol postavený ako poďakovanie za to, že na tomto suchom mieste sa objavila spodná voda a zem vydala dobrú úrodu. Blízko neho sa nachádzali veľké pestované vinohrady a čerešňové sady. Kríž je z dreva, natretý červenou farbou, najbližšie okolie je chránené kovovou ohrádkou, okolie je upravené. Kríž bol obnovený Miestnym úradom v roku 1993 z iniciatívy Ing. Víta Granca. Pamiatka si vyžiadala opakovanú úpravu roku 2008, ktorú opäť zabezpečil Miestny úrad.

Továreň bola založená v roku 1896 ako filiálka firmy Nemca Franza Stollwercka z Kolína nad Rýnom. Vybudovaná bola na Račianskej ceste, kde stojí a funguje dodnes. Bola najväčšou továrňou svojho druhu v Uhorsku – vyrábala čokoládové výrobky , kakao a cukrovinky. Zamestnávala 58 úradníkov a asi 400-900 robotníkov, prevažne žien. Vyrábalo sa tu najmä na export a to do západoeurópskych štátov a na Balkán. Okrem tovární v Bratislave a Kolíne nad Rýnom mala firma bratov Stolwerckovcov výrobne aj v Berlíne, Viedni, Budapešti a Kronstadte.