Mestský ústav ochrany pamiatok v Bratislave - vedecká inštitúcia

Najstaršie písomná zmienka o obci je z roku 1208 v listine kráľa Ondreja II, ktorou potvrdil založenie benediktínskeho opátstva v Lebényi ( Maďarsko ), ktoré začali stavať v roku 1202. Rusovce sa spomínajú ako terra Uruzwar. V listine sa názov obce nedá presne identifikovať a interpretuje sa troma spôsobmi: URUSWAR, WUISWAR, WRUSWAR.

Objekt administratívno - obytnej budovy bývalej poisťovne bol postavený podľa projektu významných slovenských architektov Fridricha Weinwurma a Ignáca Vécseia medzi rokmi 1928 – 1929. Staviteľom bol Jozef Erdély.
Zo spodnej dvojpodlažnej kompaktnej hmoty vyrastá trojkrídlová trojpodlažná nadstavba. Pôvodne boli spodné podlažia vyhradené kancelárskym priestorom, na ďalších sú byty prístupné dvojicou schodísk v zadnej časti objektu. Prvé dve podlažia s veľkorysými horizontálnymi okennými otvormi sú obložené travertínom. Budova patrí medzi prvé puristické stavby na Slovensku. Vyznačuje sa bezozdobnosťou a prevádzkovou jednoduchosťou.

Rozsiahly komplex ktorý spolu s obytnými domami ( Dostojevského rad č. 3 a 5 ) tvorí samostatný urbanistický blok. Všetky budovy v bloku boli postavané podľa projektu Eugena Kramára a Štefana Lukačoviča v rokoch 1947 - 1952. Základom dispozície je hala s galériou ktorá sa opakuje na každom podlaží. Dispozíciu tvorí trojtrakt v strede s chodbou. V budove je stále funkčný pater noster.

Hrobové miesto vymedzené jednoduchou obrubou z umelého kameňa. Náhrobník obdĺžnikového tvaru v strede s kamennou čiernou nápisovou doskou, ukončený asymetrickým prekladom. Dole pod nápisovou doskou lucerna.
Nápis na náhrobku dokumentuje dobové zamestnanie – Adolf Slavik bol mestským kontrolórom.

Romantický náhrobník má podstavec vo forme vysokej kamennej mohyly, so zapustenými nápisovými doskami, v ktorej je osadený kamenný kríž. Ramená kríža sú dekorované palmovým listom a kvetinovou girlandou. Kríž má pri svojej pätke umiestnený foliant, slúžiaci ako nápisová doska.
Hrobové miesto – krypta je ohradené kovanou secesnou dekoratívnou mrežou s rastlinnými motívmi.

Klasicistický architektonický náhrobník je tvorený rozmernou vyššou základňou, ktorá nesie edikulu – malú stavbu v tvare malého chrámika so štítom. Edikula má polozapustené nápisové dosky, ktoré sú lemované dvoma polostĺpmi s kanelúrami a dórskymi hlavicami. Stĺpiky nesú kladie, ktoré ukončuje profilovaná rímsa. Na nej trojuholníkový štít s akrotériami na rohoch. Štít zakončuje krížový nadstavec.

Náhrobník riešený v novogotickom štýle. Tvorí ho jednoduchá hranolová stéla v strede s nápisovou doskou, ktorú lemuje profilovaný rám. Nad doskou je rám prevýšený a vymedzuje plochu v ktorej je osadená okrídlená anjelská hlavička. Náhrobník ukončuje pravouhlo odstupňovaný štít dole na bokoch nesený konzolkami , na spodných plochách štítu sú listové voluty.

Zaujímavo a ojedinele riešený náhrobník: má podobu širokej nízkej vázy postavenej na betónovom hranolovom podstavci. Vázu nesú 4 štvorcové podpery, ktorých predná strana je zdobená krížom. Na podstavec dosadá pás, ktorý nesie nápis: MAJOR ALFRÉD PUCHTA 1930.

Náhrobník z roku 1930 nesie znaky moderny a neoklasicizmu.
Na základovom kvádri so zošikmením horných hrán je položená polguľová nádoba (váza, urna) opierajúca sa o štyri, do kríža postavené stĺpiky s reliéfnymi krížmi na čelných stranách. Nad úrovňou týchto stĺpikov prebieha prstenec s reliéfnym nápisom obsahujúcim meno a životopisné dáta zosnulého. Okraj nádoby lemuje jednoduchý, dvojnásobne odstupňovaný hladký profil.
Jeho stav je vyhovujúci, povrch kameňa je znečistený, reliéfne detaily znejasnené eróziou materiálu.

Šírkovo orientovaný náhrobník z lešteného sivého kameňa (žuly) pozostáva z betónového podstavca, sokla v podobe kvádra s hladkým stenami a nadstavca s nízkym segmentovým štítom. Platňa sa po bokoch rozširuje o zvislé volútové nábehy. Plocha týchto volút ako aj štítu je dekorovaná gravírovaním. V strede platne je zapustený nízky reliéf obdĺžnikového formátu, vytvorený z bieleho mramoru. Nad dolným, užším nápisovým pásom je znázornená figurálna kompozícia v strede s dieťaťom odchádzajúcim od matky (zahalená, smútiaca postava na pravom okraji obrazu) ku Kristovi (sediaca figúra s nimbom v ľavej časti scény). Autormi hrobu sú dvaja významní umelci Bratislavy: náhrobník vznikol v dielni rodiny Mahr, reliéf vyhotovil A. Rigele. Vznikol po roku 1929.
Stav: Dobrý.

Náhrobník jednoduchého hranolového tvaru, na čelnej strane s edikulovým rámovaním v ktorom je nápisová doska. Náhrobník ukončený jednoduchým krížom s korpusom Krista.
Náhrobná doska z jednoduchej platne.

Hrob s obrubníkom a náhrobníkom. Náhrobník tvorený krížom a sochou plačky umiestnenou vľavo od kríža. Socha i kríž na hranolovom podstavci, kríž je jednoduchý, na krížení ramien s kovovým reliéfom Kristovej hlavy. Socha plačky stojaca, v splývavých, v spodnej časti riasených šatách opretá o nápisovú dosku na ktorej je váza.
Vymedzenie hrobového miesta jednoduchou obrubou s dvoma vázami pri nohách zosnulého. Napravo od kríža položená kovová kotva a kríž , symbol lodníkov.
Andreas Wachtler - jeho slané rožky a tyčinky boli vraj bez konkurencie, získal ocenenie aj na Parížskej svetovej výstave. Bol potomkom slávnej rodiny Wachtlerov z obdobia Márie Terézie a napoleonských vojen.

Anton Marschall založil v Bratislave v rokoch 1869 –1870 továreň na výrobu kočov a konských postrojov. Najväčší rozmach dosiahla továreň v 80. a 90. rokoch 19. storočia, kedy získavala na zahraničných výstavách najprestížnejšie ocenenia. Budova fabriky bola v lokalite Medenej, Tobruckej a Tallerovej ulice. Okrem rôznych druhov kočov, omnibusov, pohrebných vozov a sánok vyrábal aj konské postroje, potreby na jazdenie a cestovanie, košíky pre psov a iné.