Mestský ústav ochrany pamiatok v Bratislave - vedecká inštitúcia

Dnešná Partizánska ulica bola miestom, kde si v rokoch 1929 – 1930 dal MUDr. Karol Koch, významný lekár, chirurg a ortopéd postaviť súkromné sanatórium so záhradou. Projekt spracovali významní architekti Dušan Jurkovič, Jindřich Merganc a Otokar Klimeš.

Kaplnka sv. Jakuba na námestí SNP bola odkrytá v rokoch 1994-1996 v rámci archeologického výskumu, ktorý vykonal Mestský ústav ochrany pamiatok Výskum priniesol nové poznatky o histórii mesta, odkryl 4 podoby jednej stavby: predrománsku rotundu, románsku kostnicu, gotickú kaplnku s kostnicou a kaplnku sv. Jakuba.

Archeologickým výskumom v rokoch 1994-1996 boli identifikované na mieste kaplnky sv. Jakuba štyri stavby a to predrománska rotunda, románsky karner a dve stavebné etapy gotického karnera.

Cieľom archeologického výskumu je vypracovanie podrobnej archeologickej topografie priestoru parcely, ktorá ako už je na základe výsledkov výskumu známe, mapuje archeologické osídlenie parcely od novoveku - od prelomu 18. storočia až po neskorú dobu laténsku - 1.storočie pred n.l.

Za najvážnejšie zistenie archeologického výskumu kostola Klarisiek v Bratislave sa dá doteraz považovať objav neskorolaténskeho opevnenia z 1. storočia pred Kristom. Je to objav, patriaci do kategórie archeologický nález roka časopisu Pamiatky a múzeá. O túto cenu sa Mestský ústav ochrany pamiatok hlavného mesta SR Bratislavy bude aj náležite uchádzať.

V roku 2003 bola vypracovaná architektonická štúdia obnovy a dostavby kostola. K nej bolo vydané rozhodnutie Krajského pamiatkového úradu v Bratislave, ktoré schválilo zámer obnovy objektu kostola v plánovanom rozsahu a predpísalo pred začatím projektovej prípravy vykonať reštaurátorský výskum, archeologický výskum, vypracovať stavebno-technický posudok, posudok vlhkosti a na základe výsledkov týchto posudkov vypracovať projekt technického riešenia rekonštrukcie objektu.

MESTSKÝ ÚSTAV OCHRANY PAMIATOK V BRATISLAVE

Na Hradskej ulici , v úzkom páse pri ceste ,je situovaná kaplnka. Komu je zasvätená sa nepodarilo zistiť. Ide o zaujímavú murovanú stavbu so sedlovou strechou. Prízemiu dominuje vstup do kaplnky, úzka rímsa oddeľuje tvarovaný štít , ktorý má v strede niku na sošku svätého. Interiér kaplnky má jeden priestor zaklenutý plackovou klenbou, po stranách sú dve prázdne niky. Na stenách sa nachádzajú zvyšky dekoratívnej výmaľby interiéru. V kaplnke je dosiaľ zachovaná socha – pravdepodobne drevená plastika, Vzkrieseného Krista.
Kaplnka bola postavená v roku 1880.

Škola vo Vajnoroch má bohatú históriu. Bola postavená ako katolícka škola v roku 1867 ako jednopodlažná budova. V roku 1910 bola prestavaná, v rokoch 1918/19 pozostávala z 8 učební a 5 kabinetov. Vajnorská škola bola vždy slovenská, na čom zásluhu mali aj viacerí pedagógovia ,ktorí na tejto škole učili v prvej polovice 20. storočia. Medzi najznámejšími sú Vojtech Horák (+1965), THDr. M. Buzalka(1885 – 1961) a VDP. Ferdiš Juriga (1874 – 1950). Školské deti boli vždy súčasťou pri mimoriadnych udalostiach a návštevách vo Vajnoroch. V r. 1923 boli pri odhaľovaní pamätníka Štefánikovi vo Vajnoroch, v roku 1925 školu navštívil Scotus Viator, známy zástanca práv slovenského národa. V roku 1990 navštívil Vajnory Sv.otec Ján Pavol II., po ktorom má dnes škola meno.

Bývalý „obecný dom „v Prievoze bol postavený v roku 1931 podľa projektu dvoch známych architektov Christiana Ludwiga (1901-1967) a Augustína Danielisa (1897-1973). Ide o mimoriadne cenný príklad spojenia kvalitnej funkcionalistickej architektúry s výtvarnými prvkami - autorom reliéfnej výzdoby na fasádach objektu je slávny bratislavský sochár Alojz Rigele(1879-1940 ). Objekt je postavený na jednoduchom štvorcovom pôdoryse, vnútorná dispozícia je fungujúca a prehľadná, vonkajšie pôsobenie stavby sa snaží o o maximálne čisté (puristické) pôsobenie architektúry.