Mestský ústav ochrany pamiatok v Bratislave - vedecká inštitúcia

Majestátny náhrobník z tmavej, vysoko leštenej čiernej žuly patrí na martinskom cintoríne k najstarším. Má tvar plochej vysokej stély , ktorá je osadená do nízkeho sokla z rovnakého materiálu. Stéla sa smerom nahor mierne zužuje, ukončená je zjednodušeným tvarom tympanónu. Celá predná strana náhrobníka je pokrytá textom a tesanými ornamentami. V spodnej časti ide o secesné vlnovky, tympanón je pokrytý rastlinnými rozvilinami. Náhrobník je zo zač.20 stor., mohol sem byť prenesený aj zo staršieho zaniknutého bratislavského cintorína, napr. blumentálskeho. Túto domnienku podporuje aj umiestnenie náhrobníka v sektore 30, kde sú už novšie náhrobníky z konca 50.-tych rokov. V týchto rokoch bol likvidovaný cintorín na Račianskom mýte.

Mimoriadne zaujímavý náhrobník nezvyklého tvaru, vyhotovený z čiernej žuly. Náhrobník je tvorený širokou základňou, formálne rozdelenou zvisle na tri časti. Centrálna časť stúpa dohora do vysokého hranola, zakončeného nízkou uskakujúcou platňou. Na vrchu hranolu je osadená štylizovaná urna. Predná časť náhrobníku je venovaná textu, pod ním je zavesený symbolický veniec z vavrínových listov z kovu. Pred náhrobkom je krypta, zakrytá jednoduchou kamennou platňou.

Náhrobník má obeliskový tvar. Má trojstupňovú gradáciu. Obelisk z mramoru je umiestnený na podstavec z iného typu kameňa. Podnož celého obelisku je z pieskovca, ktorý je stvárnený ako prírodná skala. Dominantnou dekoráciou obelisku je tesaný reliéfny portrét zosnulého. Portrét je z profilu. Medailón je lemovaný vencom vavrínových listov. Ide o kvalitnú umeleckú prácu z r.1919, bratislavského sochára Alojza RIGELEHO (1879-1940). Pod ním je tesaný maltézsky kríž a text. Pred obeliskom je krypta s kamennou doskou.

Kamenný náhrobok je v tvare pravouhlého hranola ukončeného rímsou. Pod rímsou je vytesaný reliéfny portrét spievajúceho anjela . Ide o umeleckú prácu bratislavského sochára Alojza RIGELEHO

Monumentálny žulový náhrobok má tvar plytkého výklenku lemovaného úzkymi pilastrami, ktorý je posadený na širšiu tvarovanú základňu. V hornej časti náhrobok ukončuje kladie s nárožnými terčíkmi. Na ňom trojuholníkový tympanon. Centrálna plocha je venovaná textu a portrétnemu reliéfu v oválnom ráme J. Korčeho. Ide o kvalitnú umeleckú prácu bratislavského sochára Alojza RIGELEHO (1879-1940).

Náhrobok Antona Szovu (1877-1927) – hasičského dôstojníka a učiteľa telocviku hasičov. Súkromným povolaním bol fotograf s vlastným ateliérom. Náhrobok je komponovaný z dvoch častí. Naľavo je vysoký kamenný kríž upevnený v podstavci s mramorovou nápisovou doskou s textom a fotografiou. Napravo stojí postava smútiacej ženy ( plačky) v antickej tóge s vencom v ruke. Plastika je dobre proporčne zvládnutá a vytvára spolu s náhrobkom harmonický celok. Je to kvalitne umelecky i výtvarne vyhotovená socha. Ide o umeleckú prácu bratislavského sochára Alojza RIGELEHO.

Zaujímavo riešený náhrobok Daniela Csermaka (1888-1954) je tvorený jednoduchým mramorovým pomníkom obdĺžnikového tvaru posadeného na širšiu základňu. Na pomníku je rytý text. Na pravej strane sa o pomník opiera postava ženy v antickom odeve s ružou v ruke. Výraz tváre i voľný odev symbolizujú hlboký žiaľ. Socha je z mramoru. Je to kvalitne umelecky i výtvarne vyhotovená socha. Ide o umeleckú prácu bratislavského sochára Alojza Rigeleho.

Kamenný náhrobník rodiny Riener je v tvare stély, ktorá je ukončená tvarovanou rímsičkou. Dominantným prvkom náhrobníku sú , centrálne umiestnené, reliéfne portréty dvoch zosnulých. Portréty sú umelecky kvalitne zvládnuté, vyznačujú sa snahou o verné zachytenie podoby zomrelého. Sú umiestnené v oválnych medailónoch, ktoré zjednocuje motív kríža a rastlinný ornament. Náhrobník vhodne dopĺňa priestor samotného hrobu, ktorý je olemovaný múrikom s tesanými dekoráciami. Autorom reliéfov je významný bratislavský sochár Alojz Rigele.

Umelecky mimoriadne hodnotný náhrobok je vytvorený z viacerých častí. Spodok tvorí sokel z pieskovca s menami zosnulých. Na sokli je úzka platňa s textom „Tak tomu osud chcel“. Na nej je socha z pieskovca – kľačiaca postava opierajúca sa o kríž , so zopätými rukami a s klobúkom voľne visiacim na chrbte. Ide pravdepodobne o umelecké spojenie náboženského a osobnostného významu.
V hrobe je pochovaný Josef MIŠÁK (1866 – 1939) významný slovenský botanik a záhradník.

Cintorín je, v časti orientovanej do Trnavskej cesty, oplotený pôvodným plotom z betónových stĺpov s podmurovkou, ktorý vyhotovila známa bratislavská stavebná firma Pittel – Brausewetter v r.1919. Kovovú časť plota dodala firma Ľudovít Márton – umelecké zámočníctvo. Nad cintorínskou bránou, ktorá dnes tvorí hlavný vchod do cintorína, je , v kruhových terčoch, nadpis, podľa vzoru rímskych katakomb: Resurrectio mortuorum – fiducia christianorum (Vzkriesenie mŕtvych – nádej kresťanov).

Náhrobník edikulového typu. Na hranolovom podstavci stojí stéla edikulového tvaru ktorej nárožia sú zdobené bosážou. Dole je prevýšená nika v ktorej je váza s plameňom. Nad nikou je nápisová tabuľa. Edikulový rám ukončuje trojuholníkový štít v ploche ktorého sú presýpacie hodiny. Na štíte je kríž, v mieste kríženia ramien s písmenami IHS, pričom z vodorovného ramena vyrastá reliéf kríža.

Náhrobok a náhrobník z čierneho mramoru. Na hrobe leží jednoduchá čierna doska. Náhrobník tvorí stéla dole na krajoch rozšírená do strán ako podstavec pod vázy s kvetinami. Nad menom je vyrytá korunka a kovový medailón s hlavou Krista.
Hore nápis s menom zosnulého a údajom, že MUDr. Gejza Mitický bol vládnym radcom zdravotnej služby na Slovensku (okrem iného i významným organizátorom lekárskeho života na Slovensku ).

Bohato dekorovaný náhrobník. Dole hranolový sokel zdobený na čelnej stene telom hada, symbolom večnosti, zvinutého do kruhu ktorého telo pretína šíp. Sokel je ukončený dekoratívnym radom listovca. Na sokli stojí latinský kríž predstavený pred hladkú zadnú stenu náhrobníka. Zvislé rameno kríža zdobí dole festón kvetov držaný fakľami, symbolmi svetla. V mieste kríženia ramien je nápisová tabuľka, na ktorej sú dve proti sebe stojace listové voluty vo vrchole s kvetom.

Náhrobník má jednoduchý tvar v podobe dosky z čierneho kameňa dole so stupňovitým soklom a rytým nápisom nad ktorým je kríž.
Elena Brestenská - Gessayová bola dcérou Ignáca Gessaya, publicistka, prekladateľka a osvetová pracovníčka. Publikovala kultúrnohistorické články, preklady, novely a básne v próze.

Náhrobník má podobu stély dole s oválnou nádobou na uloženie kvetín. Hmota stély je združená: predná časť má dole nápisovú dosku, užšiu strednú časť ukončenú v podobe zdvojeného kríža. Zadná časť je širšia, bez dekoru.
V hrobe je pochovaný Vilmos (Vilhelmus) Antalffy, dlhoročný dirigent spevokolu Salvator pri jezuitskom kostole v Bratislave, učiteľ E. Suchoňa či F. Babuška.

Zaujímavo a ojedinele riešený náhrobník: má podobu širokej nízkej vázy postavenej na betónovom hranolovom podstavci. Vázu nesú 4 štvorcové podpery, ktorých predná strana je zdobená krížom. Na podstavec dosadá pás, ktorý nesie nápis: MAJOR ALFRÉD PUCHTA 1930.

Bohato dekorovaný náhrobník tvorený stélou so stupňovitým podstavcom. Spodná časť stély slúži ako nápisová doska. Horná časť je ukončená trojuholníkovým nadstavcom a je bohato dekoratívne riešená: v jej strede je latinský kríž ktorý zospodu zdobí kytica akantových listov prechádzajúca poza kríž dohora, kde ju zhora lemuje kytica vlčích makov.

Náhrobník tvorí jednoduchý pylón so stupňovitým podstavcom, pylón je pyramidálne ukončený. Jeho čelná stena slúži ako nápisová doska. Náhrobok tvorí jednoduchá platňa z umelého kameňa s dvoma kovovými obručami pre vyzdvihnutie.
Podľa nápisu zosnulý Carl Veszely slúžil ako štábny lekár v rakúsko – uhorskej armáde. Náhrobník vytvorili v kamenárskej dielni Rumpelmayer.

Náhrobník je tvorený hranolovým obdĺžnikovým podstavcom, na spôsob náhrobného kameňa cippus, so zvýraznenými nárožiami ukončenými akrotériami. Čelná strana podstavca slúži ako nápisová doska. Na podstavci je latinský kríž ktorého miesto kríženia je zľava doprava ovinuté pásom dole previazanej látky a sprava doľava, na látke, vencom z dubových listov.

Anton Marschall založil v Bratislave v rokoch 1869 –1870 továreň na výrobu kočov a konských postrojov. Najväčší rozmach dosiahla továreň v 80. a 90. rokoch 19. storočia, kedy získavala na zahraničných výstavách najprestížnejšie ocenenia. Budova fabriky bola v lokalite Medenej, Tobruckej a Tallerovej ulice. Okrem rôznych druhov kočov, omnibusov, pohrebných vozov a sánok vyrábal aj konské postroje, potreby na jazdenie a cestovanie, košíky pre psov a iné.

V roku 1935 boli v rámci protipožiarnych opatrení uvedené do činnosti požiarno-policajné hlásiče, ktoré umožňovali hlásenie požiaru paralelne hasičom aj žandárom. V tom čase už bolo rozmiestnených po meste 82 bežných hlásičov, z toho bolo 12 požiarno-policajných. Hlásič sa rozmiestňovali na viditeľných miestach, na križovatkách ulíc. Za červenými dvierkami bol zabudovaný telefónny aparát, z ktorého sa dala zavolať pomoc.