Pekným príkladom funerálnej architektúry je dom smútku postavený v areáli cintorína na Slávičom údolí. Je postavený na zač. 20. storočia v neorenesančnom slohu. Hlavný vstup je zvýraznený štvoricou dórskych stĺpov, ktoré spolu s trojuholníkovým štítom vytvárajú portikus, lemujúci hlavný vstup do priestoru márnice. V štíte je v bohatom rokajovom ornamente vyobrazený mestský znak Bratislavy, pod ktorým je symbol dočasnosti života – presýpacie hodiny.
