Mestský ústav ochrany pamiatok
Chránime, dokumentujeme a prezentujeme historické pamiatky Bratislavy od roku 1968.
 


 
 
Posledná voľba v hlavnej ponuke: Titulná stránka > Kaplnka sv. Jakuba
 

Kaplnka sv. Jakuba - podrobne

Kaplnka sv. Jakuba
Archeologickým výskumom v rokoch 1994-1996 boli identifikované na mieste kaplnky sv. Jakuba štyri stavby a to predrománska rotunda, románsky karner a dve stavebné etapy gotického karnera.
 

 
 

Povrch terénu, na ktorom postavili prvú sakrálnu stavbu rotundu bol 3,5 až 4m pod terajším povrchom. Z rotundy sa zachovala severovýchodná spodná časť základového a tiež nadzákladového múru kruhovej lode s vonkajším priemerom cca 8,3m, šírkou múru približne 1m. Základový múr bol plytký, so špárou na severnej strane v hĺbke 4,3m a s miernym klesaním západným smerom. Západnú stranu lode odstránili pri hĺbení jamy románskeho ossária. Ako materiál použili pri stavbe lomové kamene, v nadzemnej časti čiastočne pritesané do kvádrikov, kladených do riadkov na hrubozrnnú maltu hnedožltej farby, charakteristickej pre pojivá románskeho a ranogotického obdobia na území Bratislavy. Rotunda na námestí SNP v Bratislave nie je ojedinelý prípad centrálnej stavby tohto typu v priestore Bratislavy. Bratislava leží približne uprostred územného rozšírenia románskych a predrománskych sakrálnych centrálnych stavieb. Na území Bratislavy, okrem rotundy pod cintorínovou kaplnkou sv. Jakuba stála rotunda aj na úpätí hradného vrchu, vedľa mladšieho dodnes stojaceho kostola sv. Mikuláša. Táto rotunda s vonkajším priemerom 7,5m, mala iba valcovú loď bez apsidy. Na základe nálezov hrobov s esovitými záušnicami datuje Vallašek jej postavenie na rozhranie 11.resp. 12.storočia. resp. na začiatok 12.storočia. Okrem tejto rotundy bola na administratívnom území dnešnej Bratislavy už v dávnejšej minulosti objavená rotunda na Devínskom hrade. Z územia Slovenska je doložených približne 35 stavieb centrálneho pôdorysu stojacich samostatne alebo v spojení s dodatočne pristavanou obdĺžnikovitou loďou. Ich tvar nie jednotný a datovanie siaha od veľkomoravského obdobia po polovicu 13.storočia, v nejednom prípade s doteraz neustáleným názorom na vek. Rozšírenie rotundy ako stavebného typu môžeme sledovať po Zemplím a Zakarpatskú Ukrajinu. V bezprostrednom susedstve na juh Slovenska sú rotundy rozšírené po celom území Maďarska. Stavanie rotúnd v predrománskom a románskom období bolo bežnou záležitosťou tiež na západ  a sever Slovenska. V tomto smere rozšírenia prevládajú medzi tvarmi rotundy s kruhovou loďou s polkruhovou apsidou. Predpokladáme, že aj rotunda na námestí SNP v Bratislave vzhľadom na kultúrnu orientáciu tohto priestoru a podľa zistenia geofyzikálnej sondáže mala na východnej strane pristavanú apsidu.


Po zbúraní rotundy postavili na jej mieste románsky karner s kruhovou loďou a s polkruhovou apsidou. Karner bol z vonkajšej strany dlhý 11,4m, loď mala vonkajší priemer 8,3m s múrom hrubým 1 až 1,2m, apsida bola široká 6,4m s múrom hrubým 0,96m. Karner v pomere k rotunde posunuli západným smerom tak, že východný okraj apsidy bol na úrovni východného oblúka lode rotundy a loď karnera západnou polovicou ležala za loďou rotundy. Vďaka tomuto posunu západným smerom sa zachovali na východnej strane spodné riadky muriva lode rotundy, ale v západnej polovici murivo zničili suterénom - ossáriom karnera. Jama ossária sa z vonkajšej strany múru smerom ku dnu zužovala v polomere o 0,7m a aj sokel základov bol široký 0,7m. Podľa nivelety základového sokla môžeme približne rekonštruovať pôvodný terén, ktorého povrch mierne klesal západným smerom v hĺbke 3,25 až 3,7m, teda bez výraznejšie zmeny k terénu pri rotunde. Základová špára ossária bola v hĺbke 6,6m. Ako stevebný materiál použili pri stavbe karnera lomové kamene, ojedinele aj riečne okruhliaky a ako pojivo hrubozrnnú maltu hnedožltej farby, štruktúrou a farbou zhodnú s maltou rotundy. Kamene v základovom múre boli zaliate do malty bez uloženia a v nadzákladovom murive boli kladené do nepravidelných riadkov. Apsida, ktorá je pri dotyku s múrom lode previazaná mala základ odsadený od nadzemného múru soklom širokým 0,1m, na východnej strane v hĺbke 3,27m a základová špára ležala tesne pod niveletou základového sokla lode. Interiér apsidy bol vyplnený jednoliatou sivohnedou pieskovou zemou s malým množstvom rozptýlených uhlíkov a niekoľkými črepmi, ktoré podľa morfologických a technologických znakov datujeme do 12.storočia. V hĺbke 1,9 až 2,1m ležala vo vnútri apsidy 0,2m hrubá vrstva malty, zhodnej s maltou použitou  ako pojivo v murive, v ktorej boli dobre od seba odlíšiteľné dve 0,1m hrubé vrstvy s hladeným rovným povrchom. Na povrchu spodnej vrstvy ležala minca - viedenský fenig, Viedenské Nové Mesto, z. r. 1230-1250, ktorý datuje položenie vrchnej vrstvy dlážky a aj stavbu karnera na začiatok 13.storočia. Podľa povrchu dlážky v apside bola niveleta dlážky v interiéri prvého poschodia karnera 1,5m nad okolitým terénom a vchádzalo sa do neho po schodoch spôsobom bežným pre románske karnery. Suterén - ossárium, bol od dna po korunu klenby zastropenie vysoký minimálne 4m.


V Bratislavskom priestore nie je objavený karner jediný. Karner, ktorý začali stavať približne súčasne s karnerom na námestí SNP je kruhová stavba na Bratislavskom hrade s vnútorným priemerom 3,5m a hrúbkou murív 0,8-0,9m, v ktorom bola použitá hrubozrnná malta hnedožltej farby. Absenciu kostí vo vnútri skoro 4m hlbokého valca môžeme vysvetliť premiestnením kostola najsv. Spasiteľa a teda aj cintorína v roku 1221 do podhradia a preto aj nedokončením stavby karnera. Funkciu kostola najsv. Spasiteľa prebral kostol na mieste domu sv. Martina, vedľa ktorého postavili aj nový karner s vnútorným priemerom 4,2 a vonkajším 7m. Ďaľší karner na území mesta, ktorý mal románsku kruhovú loď vznikol podľa Vallaška prestavbou vyššie uvedenej rotundy pri kostole sv. Mikuláša začiatkom 14.storočia. Loď karnera mala priemer iba o 0,8m menší ako karner na Námestí SNP. Súčet doteraz známych románskych karnerov z Bratislavy uzatvára nález z Jaroviec. Výskyt románskych karnerov c stredoslovenskej banskej oblasti, ktorá bola v 13. storočí a 14. storočí intenzívne kolonizovaná nemeckým etnikom a ich kumulácia v priestore Bratislavy, postupne osídľovanej hosťami od 11.storočia verne odzrkadľujú ich pôvod. Podľa počtu známych karnerov je ich materskou oblasťou územie rakúska, resp. nemeckej podunajskej oblasti a tiež územia susediace s týmto regiónom.


V tretej stavebnej etape nadzemnú časť románskeho karnera zbúrali a nahradili ju stavbou v gotickom štýle. Okolitý terén v čase prestavby bol v nivelete 2,08-2,4m pod terajším povrchom terénu, s miernym stúpaním východným smerom. Románske ossárium slúžilo svojmu účelu aj po prestavbe, pravdepodobne bez výraznejších stavebných úprav. Apsidu a východnú stranu lode položili stavitelia na múry románskeho karnera. Západná časť lode mala samostatnú základy, hlboké 0,85-1,4m. Nadzákladové obvodové murivo malo sokel, vysoký 0,5m až 0,8m, na vrchu lemovaný profilovanou kamennou rímsou. Loď bola v interiéri dlhá 6,6m a široká 5,58m a polygonálna apsida bola pod víťazným oblúkom široká 3,65 a dlhá 3,25m. Múry hrubé 0,95-1,1m boli zosilnené opornými piliermi. Vstup zo západnej strany mal po stranách kamenné polstĺpy s polygonálnymi pätkami. Ako materiál použili pri stavbe sivý lomový kameň vápenec, na nárožiach a ojedinele aj v líci medzi piliermi tiež opracované kamenné kvádre a na vyrovnávanie riadkov tiež tehly a keramickú krytinu. Pojivom bola hrubozrnná malta. Profilovaná soklová rímsa, nájdené fragmenty z klenbového rebra a profilovaných ostení okien boli vytesané z rovnakého materiálu ako v murive použitý lomový vápenec. Na soklovej rímse a kvádroch sa nachádzalo niekoľko typov kamenárskych značiek. S touto stavebnou etapou súvisí tiež nález blokov murív, ktoré sú niveletou rozhrania základového a nadzákladového muriva a technológiou zhodné s múrmi lode a apsidy. Múry mohli byť tiež  časťou úpravy vstupu do suterénu, ale aj farskej budovy, v ktorej bola umiestnená tiež škola. Gotický karner na námestí SNP v Bratislave je svojou pravouhlou dispozíciou výnimočným typom karnerovej stavby na Slovensku. Jedinou známou analógiou je podobný karner zo začiatku 15.storočia ktorý postavili v trenčíne. Častejšie sa s týmto typom karnera stretávame v Rakúsku, kde môžeme uvažovať o priamej nadväznosti na románske centrálne karnery.


Nerovnaké uloženie základov gotického karnera na staršie románske múry a voľne do podložia bolo príčinou statického porušenia múrov a predčasnej asanácie stavby. Sadanie západnej strany lode bolo viditeľné predovšetkým podľa trhlín medzi kamennými článkami ozdobnej rímsy nadzemného sokla. Na mieste asanovanej vznikla štvrtá stavba - gotická cintorínová kaplnka sv. Jakuba, ku ktorej sa pravdepodobne viaže prvá písomná správa k roku  1436 o nej. V štvrtej stavebnej fáze dochádza k zvýšeniu terénu pri kaplnke, približne po úroveň ozdobnej soklovej rímsy predchádzajúcej stavby. V pôdoryse táto druhá gotická stavba kopírovala predchádzajúcu ale bez oporných pilierov. V tejto etape nahradili pôvodné zaklenutie románskeho ossária valenou tehlovou klenbou pod celou loďou kaplnky. Skládku kostí vo valcovitom ossáriu prekryli tehlovou dlážkou na ktorej boli naukladané kosti z porušených hrobov počas pochovávania do zániku aj tejto poslednej štvrtej stavby. Množstvo naukladaných kostí na celej ploche pod loďou a až po korunu klenby boli svedectvom o intenzívnom využívaní cintorína. Vstup do ossária bol po tehlových schodoch, ktoré na bokoch lemovali stienky murované z lomového kameňa a z tehál.


Na klenbe bola maltová dlážka, ktorá prechádzala plynule v jednej rovine do presbytéria. Vo východnej časti presbytéria boli do tejto dlážky mierne zapustené základy menzy z rozlámanej vápencovej platne bielej farby. Pri severozápadnom nároží lode bol spadnutý blok múru z asanácie kaplnky na jar r.1529. Na nároží sa zachovalo okrové linkové kvádrovanie na predznačenej ryhe v bielokrémovej omietke. Okrové maľovanie bolo zistené aj na fragmentoch interiérovej omietky, spolu s freskovou výzdobou zelenej a hnedej farby. Klenba mala hruškovité rebrá z bieleho vápenca so súvislý náterom staroružovej farby. Víťazný oblúk po korekcii ústia apsidy pristavaním bloku múru na severnej strane zvýraznili ostením s masívnym prežliabnutým rebrom z bieleho vápenca rovnakého zloženia ako klenbové rebrá a kusy platne v základoch menzy. Podľa štruktúry tento vápenec bol vyťažený v lome na území Rakúska a do Bratislavy ho dopravili po Dunaji. Takéhoto pôvodu je pravdepodobne aj krémovobiely jemnozrnný vápenec z ktorého vytesali bohato profilované okenné články. Bohato zdobené kamenárske články a fresková výzdoba v interéri aj v exteriéri svedčia o honosnosti tejto poslednej stavby.


Integrálnou súčasťou sakrálnych stavieb bol cintorín, resp. cintoríny, viažuce sa k jednotlivým stavebným etapám a horizontom pred postavením najstaršej a po zániku najmladšej stavby. Pomocou stratigrafie hrobov v pomere k murivám a odlíšiteľným vrstvám v jednotlivých etapách bolo rozlíšených 6 horizontov pochovávania. Sterilné podložie v hĺbke 5,1 až 5,35m pod terajším povrchom prekrývala 0,9m až 1,1m hrubá kultúrna vrstva s laténskou a ojedinele halštatskou keramikou. Stredoveká kultúrna vrstva ktorú môžeme spájať s prvým horizontom pochovávania bola rozpoznateľná v hĺbke od 3,5 až 3,7m po 4,1 až 4,35m. Nad touto vrstvou ležala homogénna sypká zem s veľkým množstvom kostrových zvyškov z porušených hrobov, vktorej iba v hĺbke 1,6 až 1,9m bolo možné sledovať nevýraznú hranicu posledného horizontu pochovávania po zániku kaplnky v r.1529. Horná hranica vrstvy tohto horizontu sa zreteľne odlišovala od cca 0,6m hrubej povrchovej vrstvy planírky a parkovej úpravy.


Prvý najstarší horizont pochovávania bol identifikovaný na základe nálezu kostrových pozostatkov v interiéri apsidy románskeho karnera, ktoré ležali pod niveletou základovej špáry apsidy. Podľa sekundárnej polohy kostí na severnej strane bol hrob porušený pri stavbe karnera. Hĺbku uloženia kostí a polohu vo vnútri lode rotundy považujeme za potvrdenie pochovávania na tomto mieste pred stavbou najstaršej objavenej sakrálnej stavby už v 11.storočí. Najstarší horizont pochovávania na námestí SNP dopĺňa prehľad pohrebísk z predrománskeho obdobia od konca 9. po 11. storočie. Existenciu najstarších z nich dokladajú nálezy hrobov v juhozápadnej časti historického jadra Bratislavy. Z 10.-11.storočia boli v posledných rokoch preskúmané tiež pohrebiská z východnej polovice historického jadra v priestore Hlavného námestia.


Druhý horizont pochovávania tvorí cintorín pri rotunde. Kostrové pozostatky pochovaných na pomerne malej ploche pri severnej a severovýchodnej strane sakrálnej stavby v hĺbke 3,89-4,24m ležali na rozhraní stredovekej a pravekej kultúrnej vrstvy. 5hrobov malo jamu zahĺbenú do pravekej kultúrnej vrstvy, so zaoblenými rohmi a bez zistenia dodatočnej úpravy. Hroby boli orientované v smere ZJZ-VSV, iba výnimočne s odchýlkou v smere Z-V a JZ-SV. Medzi pochovanými tvorili deti skoro tretinu. Ruky mali pochovaný bez výnimky položené volne pri tele. Hrobovú výbavu dokumentuje prípad vloženia železného nožíka s tŕňovou rukoväťou a železnej okrúhlej pracky. Takýto spôsob pochovávania a hrobová výbava sú známe z tohto ale aj zo staršieho resp. mladšieho obdobia aj na iných lokalitách. Chudobnú hrobovú výbavu môžeme považovať za výsledok vysokého stupňa christianizácie a môže odzrkadľovať tiež začiatky prílevu majetných nemeckých hostí do tejto lokality. Chýbanie bohatšej hrobovej výbavy nie je preto pre toto obdobie prejavom nízkeho sociálneho postavenia.


V treťom horizonte pochovávania pri románskom karneri boli odokryté kostrové pozostatky až 63 pochovaných, no rovnako na malej ploche ako v predchádzajúcom období, v hĺbke 3,09-3,97m. veľké množstvo pochovaných na malej ploche svedčí nielen o veľkej intenzite pochovávania, ale aj o relatívne dlhom trvaní tohto horizontu. Relatívne veľký výškový rozdiel medzi najhlbším a najplytším hrobom môžeme vysvetliť postupným zvyšovaním terénu. Hroby boli orientované tak ako v staršom horizonte, iba odchýlka v smere JZ-SV sa vyskytovala častejšie, viac ako vo štvrtine prípadov. Iba na východnej strane pri apside lažali dva hroby v obrátenej orientácii, v smere SZ-JV a JVJ-SZS. Vo vekovom zložení pochovaných tvorili deti až 43%, z toho dvakrát bolo nemluvňa uložené do hrobu dospelého. Ruky mali pochovaní položené voľne pri tele a iba v niekoľkých prípadoch zložené do lona, preložené cez brucho, raz na prsiach. V jednom prípade sa pri kostre zachovali zvyšky zotletého dreva, pravdepodobne rakvy. Hrobová výbava bola minimálna. V porovnaní k druhému bol tretí horizont čiastočne odlišný v orientácii hrobov a hlavne v uložení rúk pochovaných. V odlišnostiach sa odzrkadľuje už začiatok bežného tzv. lúčovitého orientovania hrobov, resp. ukladania rúk na telo zosnulých, čo bolo charakteristické pre obdobie vrcholného stredoveku a novoveku.


Štvrtý horizont pochovávania - cintorín pri prvom gotickom karneri, je zastúpený iba 12 hrobmi na ploche pri severnej  a severovýchodnej strane karnera. Malý počet hrobov tohto horizontu je potvrdením krátkeho trvania, predčasne staticky poškodenej stavby. V orientácii hrobov je dominantný smer ZJZ-VSV a iba dva hroby pri východnej strane apsidy boli orientované JZJ-SVS. Vo vekovej štruktúre štvrtinu tvorili deti. Ruky volne položené pri tele mala iba tretina pochovaných a prevládala poloha rúk preložením cez brucho. V tomto horizonte sa našiel tiež jediný obol vložený do úst pochovaného parvus Žigmunda Luxemburského/1387-1437/ čo je pomerne zriedkavý jav, aj keď nie výnimočný jav tiež na iných lokalitách. Nález mince pomerne presne datuje tretiu stavebnú fázu od konca 14. po prvú tretinu 15.storočia, čomu zodpovedá tiež v porovnaní k staršiemu horizontu pochovávania výrazná zmena v ukladaní rúk pochovaných.


V piatom horizonte pochovávania, na cintoríne pri druhej gotickej stavbe bolo odokrytých spolu 45 hrobov na severnej, severovýchodnej a západnej strane pri karneri v hĺbke 1,97-2,76. V orientácii hrobov úplne prevládal smer ZJZ-VSV iba tri hroby pri východnej strane presbytéria boli orientované v smere SZS-JVJ a tri hroby na západ od lode v smere JZJ-SVS. Vo vekovom zložení pochovaných tvorili deti iba 9%.Ruky voľne položené pri tele mali iba traja pochovaní a úplne prevládalo položenie rúk cez brucho a na prsia. Až štvrtina pochovaných mala lakte rúk roztiahnuté od tela, čo svedčí o pochovaní bez vloženia do rakvy, ktorej zvyšky boli v tomto horizonte nájdené iba v jednom prípade. Neskorostredovekému horizontu bola adekvátna aj chudobná hrobová výbava pochovaných. Iba jednému pochovanému vložili do hrobu ruženec, z ktorého sa zachovalo niekoľko korálok, podľa zvyku zaužívaného od konca stredoveku.


Šiesty horizont cintorína ktorý je ohraničený rokmi 1529-1747 sa rozprestieral plochou okrem exteriérovej časti aj nad múrmi a interiérom zaniknutej kaplnky. V hĺbke iba 0,86 až 1,76m bolo preskúmaných 26 hrobov. Hroby boli orientované v smere ZJZ-VSV a JZ-SV, iba dva hroby mali orientáciu V-Z a VSV-ZSZ. Podobne ako v predchádzajúcom horizonte mali malé deti malé zastúpenie iba 11%. S predošlým horizontom bolo porovnateľné tiež uloženie rúk, prevládajúcim spôsobom preloženia cez brucho alebo skrížením na prsiach spôsobom ktorý bol charakteristický pre koniec stredoveku a začiatok novoveku. Pri väčšine kostier sa zachovali zvyšky rakiev, čo je odzrkadlením spôsobu pochovávania aj možnosťou zachovania pomerne krátkou dobou uloženia v zemi. V troch hroboch mali pochovaní vložený ruženec, raz aj s bronzovým odlievaným medailónikom, v dvoch hroboch sa zachovali tiež zvyšky tkaniny odevu, dve skorodované mince a zvyšky čepca, t.j. materiál bežný pre 16.-17.storoèie aj na iných lokalitách Slovenska.


Z ostatných nálezov ktoré priniesol výskum kaplnky sv. Jakuba je potrebné upozorniť na materiál zo zánikového horizontu začiatku 16.storočia. Najpočetnejšia bola kuchynská a stolová keramika s charakteristickými morfologickými a technologickými znakmi na území Bratislavy od konca 15.po koniec prvej tretiny 16.storočia.


Môžeme konštatovať, že archeologickým výskumom na námestí SNP pod gotickou stavbou kaplnky sv. Jakuba bola odokrytá najstaršia stredoveká sakrálna stavba na území mesta. Rotundu s kruhovou loďou a pravdepodobne s polkruhovou apsidou postavili okolo r.1100., resp. už koncom 11.storočia na mieste staršieho pohrebiska. Je pravdepodobné, že rotunda mala patrocínium sv. Vavrinca, ktoré prešlo po jej zbúraní na novopostavený farský kostol, ktorého trojlodie odokryl v roku 1935 V. Mencl. Rozmery nového kostola svedčia o výraznom demografickom náraste osady pravdepodobne príchodom nemeckých hostí z územia Rakúska. O napojení osady na rakúsky priestor svedčí stavba doteraz najúplnejšie zachovaného románskeho karnera na území Bratislavy, ktorý postavili začiatkom 13. Storočia resp. okolo roku 1200. Takéto datovanie karnera zároveň koriguje V. Menclom predpokladaný dátum staršej stavebnej fázy trojlodového kostola začiatkom 14.storočia. Stavbu nového farského kostola musíme datovať pred románsky karner, t.j. pred rok 1200.


O intenzívnom osídlení tohto priestoru v 13. a 14.storočí svedčí výrazné narastanie terénu, ktorý potvrdil aj V. Mencl výrazným výškovým rozdielom medzi dlážkami z dvoch stavebných etáp trojlodového kostola sv. Vavrinca. Honosná stavba farského kostola  svedčí o ľudnatej a ekonomicky prosperujúcej osade. Zvýrazňuje tiež fakt, že okolo r.1400 prestavali v modernom gotickom štýle pôvodný románsky karner, s využitím bohato zdobených architektonických článkov. Honosnú architektonickú výbavu mala aj stavba, ktorú postavili okolo prelomu prvej a druhej tretiny 15.storočia, keď starší gotický karner museli pre statické poruchy zbúrať. Až po zbúraní tejto stavby na jar r.1529 dochádza k útlmu využívania tohto priestoru hoci až do r. 1747 slúžil v obmedzenej miere ako cintorín.


Z uvedeného vyplýva, že medzi prímestskými osadami resp. osadami, ktorých územie sa nachádzalo v priestore stredovekého mesta pred jeho konštituovaním mala osada sv. Vavrinca mimoriadny význam.

 
Zodpovedá: PhDr. Branislav Lesák
Vytvorené / Zmenené: 17.7.2007 / 17.7.2007

 

Zobraziť vyhľadávací formulár »


 

 

Nachádzate sa v zobrazení "Bez grafiky", takže vidíte túto stránku bez grafických prvkov a pokročilého formátovania. Pokiaľ Váš prehliadač podporuje CSS2, môžete sa prepnúť do grafického zobrazenia.


webdesign & redakčný systém

Prihlásiť